Po čom túži každý muž

Každý z nás vníma svet subjektívne vlastnou optikou. Na základe toho sa odvíjajú aj naše potreby, preferencie, čo je pre nás mimoriadne dôležité a čo menej. Vo vzťahoch medzi mužmi a ženami sa to prejavuje veľmi výrazne a naša schopnosť pochopiť potreby partnera ovplyvňuje mieru spokojnosti oboch partnerov vo vzťahu. 

• Máš niekedy pocit, že do vzťahu len dávaš, no na oplátku nedostávaš nič (alebo takmer nič)?
• Hneváš sa, že neurobil niečo, čo si od neho očakávala?
• Si rozladené, že urobil niečo zle (nie podľa tvojich predstáv)? 
• Cítiš sa unavená z toho, že všetko necháva na teba?

Ak si odpovedala na tieto otázky (alebo niektorú z nich) kladne, nie si sama. Väčšina vzťahov sa totiž dostáva do cyklu, v ktorom je žena nahnevaná na muža, lebo on nerobí to, čo je pre ňu dôležité (čo ona chce), a muž cíti hnev, lebo žena neustále doňho rýpe a kritizuje ho, čím z neho robí totálne neschopného. 

Pochopenie rozdielnosti našich potrieb je vo vzťahu mimoriadne dôležité, aby sme vedeli, čo ten druhý naozaj potrebuje, t. j. čo je preňho dôležité. 

Veľa žien netuší, akú dôležitosť má pre muža uznanie. Každý človek túži po pozornosti a uznaní, no u mužov je potreba uznania mimoriadne dôležitá. 

Možno si teraz hovoríš, že on ti tiež neprejavuje svoje uznanie za to, že si uvarila obed, upratala byt, oprala a vyžehlila jeho košele...

Skús si však predstaviť, že by to bolo ináč.

Ako by si sa cítila, keby ti svoje uznanie vždy prejavil? 

Napríklad poďakovaním, drobnou pochvalou, objatím či bozkom.

Určite by ti to padlo dobre a dostala by si tým signál, že neberie nič z toho, čo robíš, ako niečo samozrejmé. Na základe toho by si cítila aj väčšiu motiváciu niečo robiť, lebo by si to brala ako tvoj vklad do vzťahu.

Ak sa však on tvári, že toto všetko sú "ženské povinnosti", a nemá záujem ti akýmkoľvek spôsobom pomôcť, cítiš hnev, sklamanie, vnútornú nespokojnosť a nechuť robiť čokoľvek. Ty tiež potrebuješ cítiť jeho uznanie, no táto tvoja potreba nie je ním naplnená. 

Keďže pre muža je potreba uznania/ocenenia dôležitejšia ako pre ženu, ak zo strany partnerky dostáva len kritiku a sťažnosti za to, čo neurobil alebo urobil zle, stráca motiváciu robiť čokoľvek. Ženy si často myslia, že svojho partnera týmto spôsobom nakopnú k aktivite, no dosiahnu opačný efekt. 

Ak chceš prelomiť tento začarovaný kruh nespokojnosti a konflitných situácií, vyjadri mu svoje uznanie. 

Keď niečo urobí, stačí poďakovať, objať ho, prípadne povedať, že je skvelý. Ak mužovi vyjadríš svoje uznanie za to, čo urobil/čo robí, budeš ho motivovať, aby sa snažil robiť ešte viac.

Skutočné uznanie sa však neprejavuje len spôsobmi, ktoré som uviedla. Aby muž cítil, že ho uznávaš za to, aký je vo svojej podstate (nie ako sa prezentuje pred okolitým svetom), je potrebné poznať a pochopiť nielen jeho silné stránky, ale aj jeho chyby, a napriek nim mu vyjdriť, že si ho vážiš.

V tomto prípade nejde o ocenenie jeho pracovných úspechov, spoločenského statusu, ale o ocenenie jeho ľudských kvalít, t. j. všetkého, čo si na ňom vážiš. Zameraj sa na špefifické vlastnosti, ktoré má a ktoré ho odlišujú od iných mužov.

V súvislosti s ocenením/uznaním si však treba uvedomiť jednu dôležitú vec. Nikto nedokáže napĺňať potreby iného človeka na 100 %. Ak čakáš, že tvoj partner to dokáže, budeš sklamaná. Môže byť podľa tvojich preferencií takmer dokonalý, no vždy treba počítať aj s tým, že nie je v jeho silách robiť všetko presne tak, ako to chceš ty. (Pozn.: Ak to zoberieme z opačnej strany, ani ty to nedokážeš, hoci miluješ svojho partnera a robíš všetko preto, aby bol s tebou šťastný.)

Prečo je to tak?

• lebo každý z nás má iné životné skúsenosti, vyrastali sme v inom prostredí, ktoré nás formovalo, na základe čoho sa líšia aj spôsoby, akými dávame a prijímame lásku,
• lebo si myslíme, že muži dokážu čítať medzi riadkami, a preto im priamo nepovieme, čo od nich očakávame (chceme, aby sa dovtípil sám, no keď sa tak nestane, sme z toho rozladené a často zranené),
• lebo naše očakávania často blokujú potešenie z toho, čo urobil, keďže sa sústredíme len na to, ako to podľa nás malo byť urobené správne, 
• lebo sa príliš zameriavame na výskledok a nezaujíma nás, s akým zámerom bolo to či ono urobené.

Často reagujeme veľmi emotívne bez toho, aby sme sa najprv zamysleli nad podstatou celej situácie, čím vytvárame vo vzťahu množstvo konflitkov. 

Ak zmeníme prístup a začneme sa sústrediť na to, čo urobil správne, namiesto hľadania chýb a vytýkanie toho, čo neurobil a urobiť mal, vnesieme do vzťahu viac pochopenia a pohody. Stačí mu prejaviť uznanie na jeho snahu, za drobnosti, ktoré urobil, a on sa bude snažiť viac.

Sú však situácie, keď je pre nás ťažké prejaviť uznanie. Možno v nás lomcuje pocit, že si naše uznanie nezaslúži. Často dokonca podmieňujeme jeho lásku a starostlivosť našimi očakávaniami.

• "Ak ma miluje, urobil by ..........".
• "Ak mu na mne záleží, nikdy by neurobil ...........".
• "Ak preňho znamenám to, čo hovorí, urobí ............../bude sa správať ................ ."

Neuvedomujeme si, že v tomto prípade ho obviňujeme za to, že sa necítime vo svojej koži (hodné lásky, naša sebahodnota je z rôznych dôvodov otrasená), a očakávame od neho, že nám svojím uistením prinavráti sebahodnotu a vieru, že si zaslúžime lásku. Sústredíme sa viac na seba, na vlastné potreby, a partnera nevnímame ako človeka, ktorý má tiež svoje potreby, plány, ciele, ale ho berieme ako svojho "sprievodcu", ktorý nás má priviesť tam, kam sa chceme dostať a tak splniť naše potreby.

• Chceme sa cítiť milované.
• Chceme cítiť, že si zaslúžime lásku.
• Chceme cítiť, že po nás túži.
• Chceme cítiť, že máme svoju hodnotu.

Chceme sa skrátka cítiť určitým spôsobom a ak on neurobí nič, aby sme sa cítili týmto spôsobom, sme nahnevané, smutné, zranené a navyše presvedčené, že on nerobí nič alebo robí všetko zle. Tieto pocity v nás narastajú a vytvárajú napätie, hnev, strach, neistotu. 

Uznanie však patrí človeku preto, že disponuje vlastnosťami, ktoré si vážime, a nezávisí to od toho, či robí presne to, čo chceš ty.