Je monogamia prirodzená?

V súvislosti s monogamiou sa toho už popísalo veľa. Ako to naozaj je? Je monogamia prirodzená? Či už sa pozrieme do histórie alebo hľadáme v súčasnosti, aj v dnešnom svete existujú spoločnosti, kde má muž niekoľko žien. Čo je teda normálne a čo nie? Existujú stovky druhov sexuálneho správania, ktoré spoločnosť považuje za normálne, no často sa otvorene o nich nehovorí. 

Ak sa spýtame ľudí, čo si predstavujú pod pojmom monogamia, odpoveď väčšinou znie:

„Žiť s jedným partnerom a byť mu verný.“

V súvislosti s partnerským vzťahom sa však vyskytujú rôzne situácie a pohľad partnerov na ne môže byť úplne rozdielny. 

Napríklad:

• Pozeranie porna - jeden vníma ako neveru, iný ako niečo normálne.
• Kybersex - napriek tomu, že nejde o osobný kontakt, mnohí ho vnímajú ako neveru.
• Masturbácia - tiež rôzne pohľady, niekto ju môže brať ako zradu od partnera.

Práve preto je dôležité, aby si partneri ujasnili svoje názory na jednotlivé otázky.

Najprv sa pokúsme analyzovať, ako pristupujú k výberu partnerov ženy a ako muži, pričom vychádzame zo stratégií, ktoré sú nám dané evolučným vývojom.

Spôsoby výberu partnerov

Ako si vyberajú partnerov ženy

Ženy sa riadia 2 stratégiami. Buď si vyberajú partnera na základe toho,

• či bude dobrý ochranca a živiteľ, alebo
• si vyberajú tzv. zlého chlapca.

Kým muž ochranca sa vyznačuje vysokou mierou zodpovednosti, čím vytvára pre ženu pocit bezpečia, jeho správanie je predvídateľné a možno aj nudné.

Zlí chlapci sa neboja riskovať a prekvapovať, čo ich robí zaujímavými a prináša do vzťahu veľa vzrušenia. Nezabezpečia však žene bezpečie.

Ako si vyberajú partnerky muži

Muži sa tiež riadia dvomi stratégiami: 

1. Prvá (historicky najstaršia) je založená výlučne na nezáväznom sexe, keď muž hľadá ženu len na fyzické uspokojenie. 
2. Druhá spočíva v hľadaní partnerky, do ktorej muž investuje svoju pozornosť, čas, energiu.  

Zastavme sa pri prvej z nich. Z biologického hľadiska mužské telo vyprodukuje za jeden deň stovky miliónov spermií. Takto to pokračuje každý deň. Práve toto je dôvod, prečo si muž hľadá partnerky na sex a nespája ho so záväzkami ani s láskou. 

Ak by sa totiž muž naviazal na ženu, už by bolo preňho ťažké pokračovať v nezáväznom sexe. Muži totiž oddeľujú lásku a záväzky od sexuálneho aktu, t. j. muž môže mať sex so ženou, pričom k nej nemusí cítiť vôbec nič. V tomto prípade ide len o uspokojenie jeho biologickej potreby.

Ak muž využíva túto stratégiu, monogamia mu nič nehovorí.

Upozornenie: Samozrejme, že existujú aj muži, ktorí nevnímajú lásku a záväzky separátne od sexu, ale ich dokážu spájať.

Pri druhej stratégii si muž vytvára puto k jednej žene a neskôr k ich dieťaťu (deťom). Toto sa stane vtedy, keď muž stretne ženu, ktorá je preňho určitým spôsobom špeciálna. 

Ak teda chceme jednoznačnú odpoveď na otázku, či sú muži monogamní, musíme si odpovedať: Sú aj nie sú. 

• Ak sa muž rozhodne pre prvú stratégiu a je preňho dôležitý len sex s čo najväčším počtom žien, nemá dôvod byť monogamný.
• Ak muž miluje ženu, ktorá je preňho veľmi dôležitá (určitým spôsobom jedinečná), môže sa rozhodnúť pre monogamný vzťah a dokáže v ňom žiť. Neexistuje však 100 % záruka, že nikdy nebude mať sex s inou ženou. Túto záruku však nevie dať ani žena mužovi. 

Sex a láska

Stávajú sa aj prípady, že muž miluje svoju partnerku, no má sex s inou ženou. Z jeho strany ide „len“ o sex a nechce odísť od svojej partnerky. V takomto prípade však neobstojí tvrdenie, že muži  rozlišujú medzi láskou a sexom. Láska je totiž aj o zodpovednosti, dôvere a vzájomnej úcte. Ak muž ženu presviedča, že ju miluje, pričom tá druhá bola len prostriedok na uspokojenie jeho sexuálnych potrieb, aké sú jeho morálne zásady? Ak za chvíľu rozkoše dokáže zradiť človeka, ktorého „vraj“ miluje, ide o skutočnú lásku? Podľa mňa nie, no pripúšťam, že názory sa môžu rôzniť.

V prípade, ak muž cíti k žene, s ktorou má sex, aj emocionálne spojenie (zamiluje sa do nej), nemá problém opustiť svoju partnerku. 

Muž dokáže mať opakovane nezáväzný sex s tou istou ženou (napr. priateľstvo s benefitmi) bez toho, aby uňho vzniklo puto k nej. Ženy sú viac náchylné sa na muža viazať. Nie je to preto, že muži sú horší ako ženy, ale takto to funguje. (Aj tu však závisí od jednotlivca, lebo každý človek je iný.)

Pre koho je teda monogamia vhodná?

Určite pre každého, kto: 

• chce mať po svojom boku človeka, ktorý je preňho jedinečný,
• si svojho partnera cení natoľko, že ho nevymení za sexuálne zážitky a vzrušenie z niečoho nového,
• si váži dôveru a vzájomné puto viac ako nezáväzný flirt,
• si svoju hodnotu nechce a nepotrebuje merať počtom sexuálnych partnerov,
• akceptuje, že partner nikdy nemôže naplniť všetky jeho potreby.

Napriek tomu, že žijeme v spoločnosti, ktorá je oficiálne založená na monogamných vzťahoch, je pre každého z nás monogamia otázkou výberu. Pre mužov i pre ženy. 

Stále častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré monogamiu spochybňujú a zdôvodňujú jej zbytočnosť mierou rozvodovosti, počtom nevier a nefungujúcich vzťahov. 

Nič nie je dokonalé, no na rozdiel od polygamie (muž má viac manželských zväzkov), polyamórie (praktizovanie, akceptovanie alebo požiadavka mať viac ľúbostných vzťahov súčasne s tým, že o tom vedia všetci zainteresovaní) či otvorených vzťahov krása monogamie spočíva v tom, že partneri budujú vzájomný vzťah, kde sex je o intimite a záväzku medzi nimi dvomi a jeden sa dokáže odovzdať tomu druhému.

Je pravda, že monogamia nemusí byť vhodnou cestou pre každého. Existuje však veľa mužov (aj žien), ktorí po nej ísť chcú.