Tvoja nespokojnosť rastie každým dňom. Si unavená z toho, že všetko leží na tvojich pleciach a do vzťahu vkladáš oveľa viac úsilia ako tvoj partner. Niekedy si pripadáš, že mu musíš všetko pripomínať ako dieťaťu. Na začiatku to bolo iné, no niekde nastal zlom...
Hoci si presvedčená, že na vine je on, skutočnosť môže byť iná. Dynamika vzťahu je totiž vždy dielom oboch partnerov. Často si to však neuvedomujeme a radšej sa postavíme do pozície obete.
Naše správanie je len hornou vrstvou, ktorú si všímame. Pod ňou sa však skrýva oveľa viac, než si chceme priznať. Ak však máš záujem svoj vzťah zlepšiť, treba svoj pohľad presunúť z povrchu dovnútra.
Viem, nie je to jednoduché ani príjemné. Je to však cesta, ako pochopiť seba, partnera a veci, ktoré sa vo vzťahu dejú.
Vo videu sa dozvieš, ako si vytvárame v partnerskom vzťahoch dynamiku "rodič - dieťa", čo to znamená pre vzťah, ale aj to, akým spôsobom sa z tejto situácie dostať.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
O všetko v našom vzťahu sa musím starať ja. Často mám pocit, že môj partner nie je ani mojím partnerom, ale skôr mojím dieťaťom.
Ak vo zťahu funguje dynamika rodič-dieťa, znamená to, že je tam nerovnováha síl, že partneri sú postavení na rôznu hierarchiu. Jeden z partnerov je v pozícii rodiča a druhý v pozícii dieťaťa.
Partner v pozícii rodiča neustále preberá na seba všetky povinnosti, zodpovednosť, organizuje, vybavuje, preberá na seba väčšinu domácich povinností.
Veľmi často dokonca nariaďuje alebo nalinkuje tomu druhému partnerovi, čo má urobiť, kedy to má urobiť, ako to má urobiť, a keď vidí, že to partner urobil, často ho kritizuje za to, ako to urobil a prečo to neurobil iným spôsobom.
Partner, ktorý je v pozícii dieťaťa, je viac pasívny. Má síce viacej priestoru na seba, na svoje záujmy, ale to nemusí znamenať, že je s tou svojou pozíciou vo vzťahu spokojný.
Pretože ak je kontrolovaný, ak je mu stále niečo nariaďované, nalinkované, čo má spraviť, tak to cíti tak, že je dusený druhým partnerom a že tento partner nie je ani normálnym partnerom, ale je skôr v pozícii jeho šéfa.
Ako vidíme, takáto dynamika vo vzťahu neprospieva ani jednej strane. Práve preto je potrebné sa zamyslieť nad tým, prečo dochádza k tomu, že jeden z partnerov preberá na seba úlohu rodiča, že preberá na seba všetku zodpovednosť.
Prečo partner preberá na seba úlohu "rodiča"
Môže to byť spôsobené rôznymi dôvodmi.
Takúto dynamiku vzťahu videl doma
Keďže zažil takúto dynamiku vzťahu v domácom prostredí, t. j. v rodine, kde bol vychovávaný, považuje tento spôsob za normálnu dynamiku vzťahu.
Ide o prirodzený prejav tohto človeka
Často ide o človeka, ktorý je proaktívny, možno veľmi perfekcionistický, to znamená, že neverí, že ten druhý človek dokáže spraviť tie veci tak dobre a tak rýchlo ako on. Práve preto sa veľmi často práve on angažuje, aby tieto veci urobil.
Potrebuje cítiť, že je potrebný
Môže ísť o človeka, ktorý potrebuje uznanie zvonka a cítiť sa potrebný. To ho vedie k tomu, aby preberal na seba čo najviac zodpovednosti.
Je dotlačený do tejto pozície určitými okolnosťami
Ide napríklad o situácie, keď zistil že ten druhý partner nemá záujem vynakladať úsilie pri budovaní vzťahu, je veľmi pasívny, nechce alebo nevie robiť to, čo je vo vzťahu dôležité. Aby vzťah fungoval, druhý partner sa angažuje robiť všetko namiesto tohto partnera.
Vply tejto dynamiky vzťahu na vzťah
Bez ohľadu na to, že aký je dôvod takejto dynamiky vo vzťahu, treba sa pozerať na to, čo spôsobuje danému vzťahu.
Na základe toho, že rastie nespokojnosť partnerov, prestávajú si vážiť jeden druhého, oslabuje sa intimita a emocionálne spojenie vo vzťahu, toto potom vedie k tomu, že ten vzťah sa vychyľuje z tej koľaje, aby fungoval ako normálny zdravý vzťah.
Aby sme sa tomuto vyhli, je potrebné vždy mať na pamäti, že čím viac bude jeden partner na seba brať tej zodpovednosti, tým viac sa bude ten druhý partner stávať závislým od neho, a vzťahy, ktoré sú závislostné, nie sú zdravými vzťahmi.
Čo robiť v takejto situácii
Uvedomiť si, kedy bola nastavená dynamika vzťahu rodič-dieťa
Úplne prvá vec je uvedomiť si, že kedy sme nastavili takúto dynamiku vzťahu. Či to bolo hneď od začiatku alebo sa to dialo postupne.
Možno postupne ten jeden partner poľavoval vo svojom úsilí a ty si zaňho preberala tie úlohy, ktoré boli prakticky jeho zodpovednosťou.
Definovať dôvody, prečo sa to stalo
Ak toto vieš, je potrebné si klásť otázku: Prečo som ja takéto správanie tomu druhému umožňovala?
Pretože jednoznačne sa to nedialo len tak, ak by si ty tieto veci neumožnovala.
Polož si ďalšiu otázku: Z akých dôvodov si to tak robila?
- Mohlo to byť z dôvodu, že si sa chcela vyhnúť konfliktu.
- Možno to bolo z dôvodu, že si perfekcionista, ktorý neverí, že ten druhý človek tie veci dokáže spraviť tak dobre ako ty.
- Možno to bolo z dôvodu, že si nechcela nekomfort vo vašom vzťahu.
- Možno to bolo z dôvodu, že si chcela uznanie toho partnera, chcela si sa cítiť veľmi potrebná.
Toto mohli byť dôvody, ktoré viedli k súčasnej situácii vo vašom vzťahu.
Definovať konkrétnu situáciu, ktorá ti prekáža
Keď už poznáš dôvody, je potrebné poznať aj to: Čo mi teraz vadí v tej terajšej situácii? Čo mi vadí na fungovaní nášho vzťahu, čo robíme alebo ako sa každý z nás podieľa na budovaní nášho vzťahu?
Nastaviť si zdravé hranice a priamo o nich komunikovať
A práve tu je potrebné, keď toto vieš, si nastaviť svoje hranice a priamo o tom komunikovať s partnerom, pretože ten rozhovor je veľmi dôležitý.
Jednoznačne platí, že je potrebné, aby sa obaja partneri snažili túto dynamiku vzťahu zmeniť.
Partner v pozícii rodiča sa musí naučiť urobiť krok dozadu a nechať priestor druhému partnerovi, aby sa prejavil, aby bol iniciatívny, aby preberal na seba úlohy, ktoré vo vzťahu má robiť, pretože vzťah je vždy o tých dvoch ľuďoch.
Zároveň je dôležité, aby nebol príliš kritický, aby netlačil toho druhého človeka robiť veci presne podľa toho, ako si to on predstavuje, pretože toto skutočne nie je dobré, ale treba nechať tej druhej strane voľnosť.
Partner v pozícii dieťaťa má zase tú úlohu, že má sa začať podieľať na budovaní vzťahu aktívne. Má zobrať zodpovednosť za svoju úlohu, pretože pokiaľ tú zodpovednosť nevie zobrať alebo nechce zobrať, tak toto nevedie k tomu, aby sa tento vzťah mohol budovať ako zdravý vzťah.
Prečo je dôležité mať nastavené svoje hranice
Pre partnerov však nie je ľahké toto takto nastaviť (zmeniť dynamiku "rodič-dieťa"), ak vzťah fungoval skutočne na tej dynamike rodič-dieťa, pretože sa dostali do určitých vzorcov správania, ktoré môžu jednej strane vyhovovať viac ako tej druhej.
Tá strana, ktorej to vyhovovala dynamika "rodič-dieťa" alebo jej vyhovovali určité veci na nej, nebude chcieť robiť zmeny, pretože tie si budú vyžadovať úsilie.
Práve z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby si mala nastavené svoje zdravé hranice.
Aby si nielen komunikovala o tom, čo už nechceš robiť, čomu už nebudeš venovať svoju pozornosť a čo by si chcela, aby ste si s partnerom prerozdelili, ale aby si opäť neskĺzla na tú koľaj, že ty začneš tie veci robiť znova len preto, že partner nebude ochotný ich robiť.
Je potrebné, aby boli tvoje hranice nastavené vždy tak, že presne vieš, ako sa budeš správať, keď sa ten druhý človek bude snažiť tieto tvoje hranice prekračovať.
Veľmi dôležité v každom vzťahu je priamo komunikovať o našich potrebách, o našich očakávaniach, aby tá druhá strana v tom mala jasno. Toto však robí mnohým ľuďom problémy.
Možno preto, aby sme tú druhú stranu neurazili, aby sme nepôsobili ako ľudia, ktorí majú strašne veľa nejakých požiadaviek, aby sme od seba neodpudili toho druhého človeka.
Hovoriť o vlastných potrebách je však veľmi dôležité, no treba zároveň vedieť, akým spôsobom to robiť, aby sme nevyvolali na druhej strane viac negatívnych reakcií ako pozitívnych. Práve o tom sa budeme viac baviť na živom vysielaní v 
© Dana
Autor fotky: Cottonbro studio