Tak veľmi chceš, aby to konečne vyšlo. Po nevydarených vzťahoch si aj ty predsa zaslúžiš zakotviť v harmonickom vzťahu. Nemôžeš predsa donekonečna priťahovať mužov, s ktorými to nefunguje. Čo ak to však nie je len o nich? Čo ak napriek túžbe po vzťahu aj ty prispievaš k tomu, že tvoje vzťahy nefungujú?
Vo videu sa pozrieme na niekoľko chýb, ktoré vo vzťahu robí veľa žien a ktorými si nechtiac svoje vzťahy sabotujú.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Sú tvoje skúsenosti so vzťahmi viac pozitívne alebo negatívne? Ak sú negatívne, pozri si toto video, v ktorom ti poviem niekoľko chýb, ktoré vo vzťahoch veľmi často robíme.
Nikto z nás nechce vedome sabotovať vlastný vzťah, ale často sa správame spôsobom, ktorý našim vzťahom neprospieva.
Prinášaš do vzťahu nevyriešenú minulosť
Každý z nás prináša do vzťahu nejaké svoje minulé traumy, negatívne skúsenosti, pretože toto je súčasť nás. Ale problém je vtedy, keď my sa z tých minulých negatívnych skúseností nepoučíme.
To znamená, že my odchádzame z jedného vzťahu a vidíme, že na vine, že to skončilo, je partner.
Ale v žiadnom prípade si nekladieme otázku: Aký podiel na tom celom som mala ja? Ako som ja prispela k tomu, čo sa dialo a čo sa stalo?
Pretože pokiaľ ty toto nevieš, tak nedokážeš absolútne si ani nájsť, ako si sa správala, kde sú vzorce správania, ktoré tomu vzťahu neprospievajú, a čo môžeš tým pádom robiť ináč.
Práve preto je potrebné sa pozerať na to tým spôsobom, že vina je nielen na druhej strane, ale vždy som aj ja spoluzodpovedná za to, čo sa v tom našom vzťahu dialo.
Možno si hovoríš, že nie, pretože určite to bol on. Ale tu si treba uvedomiť, že my veľmi radi vidíme vinu niekde mimo nás a
my sme hrdinovia v tom našom príbehu.
Ale treba si priznať, že každý z nás prispieva k tomu, aký ten vzťah je, pretože dynamika vzťahu sa vytvára obidvomi partnermi.
Takže je jedno, či to bolo práve to, že ty si napríklad nehovorila o dôležitých veciach, alebo si nemala nastavené svoje zdravé hranice, alebo si tolerovala príliš veľa, alebo si sa snažila získať pozornosť, lásku partnera práve tým, že si dávala príliš veľa.
Toto všetko sú spôsoby správania, ktoré ti neprospievali a neprospeli ani vášmu vzťahu.
A práve preto ty toto potrebuješ vedieť. Na základe tohto potom vieš, že ktoré veci už nemáš robiť v tom novom vzťahu, čo ti neprospievalo.
A hlavne ešte predtým treba vedieť, prečo som sa takto správala. Pretože len tak vieš tie veci začať meniť.
Strach z vlastnej zraniteľnosti
S týmto prvým bodom veľmi úzko súvisí aj náš strach z toho, aby sme boli zraniteľní. Aby sme sa dokázali opäť otvoriť tomu druhému človeku.
Pretože my už prichádzame do toho nového vzťahu s tým, že ten nový človek nás môže zraniť ako ten predchádzajúci alebo ako tí predchádzajúci.
A práve vtedy už prichádzame do vzťahu s tým, že nedôverujeme tomu druhému človeku. Už naňho prenášame vinu tých predchádzajúcich partnerov.
A to nie je správne, pretože ten nový partner je ten čistý list a ty nemôžeš vedieť, ako to celé bude prebiehať s ním.
Samozrejme, že ten nový partner ťa môže takisto zraniť, ale keď ideš do vzťahu, tak nemôžeš ísť doňho s tým, že ten druhý človek ťa chce zraniť a že ťa zraní.
Takže práve tu je potrebné vedieť, že pokiaľ ty sa chceš chrániť, nechceš toho človeka pustiť k sebe, nechceš ukazovať tú vlastnú zraniteľnosť, pretože tým riskuješ, že budeš opäť zranená, tak v tomto prípade absolútne nevytváraš podmienky na to, aby ste vytvárali to silné emocionálne spojenie.
Určitým spôsobom sa správaš ako emocionálne nedostupný partner. Potom sa netreba čudovať, ak končíš vo vzťahoch s ľuďmi, ktorí sú emocionálne nedostupní.
Lebo je to práve preto, že aj ty si emocionálne nedostupná, a tú tvoju nedostupnosť spôsobuje práve ten tvoj strach. To, že sa chceš chrániť. Že už nechceš prežiť to, čo si prežila predtým.
Nevidíš svoju vlastnú hodnotu
Ďalšia chyba mnohých žien je, že sa často podceňujeme a hovoríme si:
Kto by už len mňa chcel, kto by už len mal záujem o mňa, nie som dostatočne dobrá, nemám možnosť si vyberať.
Ak nechcem byť sama, tak musím byť s tým človekom, ktorý prejaví záujem.
Na základe toho, že máme takéto limitujúce presvedčenia, sa uspokojíme aj s partnerom, ktorý sa k nám nespráva dobre, ktorý nenapĺňa naše potreby.
Robíme to práve preto, lebo sa bojíme, že zostaneme samy.
A práve tu si treba uvedomiť, či ti stojí za to byť vo vzťahu s človekom, ktorý skutočne nenapĺňa potreby, ktorý skutočne nie je taký, akého by si potrebovala, aby si s ním dokázala byť šťastná.
Pretože ak si tam len z toho dôvodu, aby si nebola sama, tak samota nemá byť hlavný impulz, aby sme išli do vzťahu.
Vidíš vzťah ako svoj životný cieľ
Vidíš vzťah ako niečo, čo zázračným spôsobom odstráni problémy, ktoré teraz máš, tie pocity, ktoré teraz máš.
Pocity nespokojnosti, keď si napríklad single. Keď si myslíš, že s partnerom to bude iné, bude to oveľa oveľa lepšie.
Samozrejme, ono to môže byť lepšie, keď nájdeš vhodného človeka k sebe.
Ale v žiadnom prípade nemôžeš na ten vzťah klásť nereálne očakávania, že ten vzťah zázračne vyrieši všetko, čo ti teraz chýba.
Že priniesie do tvojho života šťastie, naplnenie a odstráni problémy, ktoré možno práve teraz, keď si single, prežívaš.
Pretože v prvom rade je potrebné, aby si sa ty sama naučila poskytnúť si to, čo by si chcela. A v tom vzťahu to budeš dostávať potom duplovane od druhého človeka, čím to nadobudne úplne iný rozmer.
Ale jednoznačne nemôžeš si postaviť vzťah ako nejakú modlu a všetko ostatné jej podriadiť.
Odsúvaš seba na vedľajšiu koľaj
Ak si už vo vzťahu, tak často robíme chyby aj v tom, že začneme úplne uprednostňovať vzťah.
Začneme uprednostňovať všetko, čo sa týka vzťahu, a seba potlačíme úplne dozadu.
Toto je veľký problém, pretože toto je najlepšia cesta k tomu, aby sme stratili samy seba.
Prestávame robiť veci, ktoré nám robili radosť, ktoré nás zaujímali. Prestávame sa stretávať s ľuďmi, ktorí boli pre nás zaujímaví, ktorí dodávali nový rozmer nášmu životu.
Pretože máme pocit, že nemáme na toto všetko čas a že keď už máme vzťah, musíme sa mu naplno venovať.
Samozrejme, keď sme vo vzťahu, musíme sa mu venovať. Musíme pracovať na tom vzťahu.
Vyžaduje si to veľa času, veľa energie. A je to neprestajná práca, pretože to je nikdy nekončiaca práca, ak chceš, aby vzťah fungoval.
Ale to neznamená, že musíš preto úplne odsunúť všetko ostatné. Pretože ak ty odsunieš všetko ostatné, stane sa to, že ty strácaš tú vlastnú identitu.
Ty už nie si ten človek, ktorý vstupoval do vzťahu. Pretože úplne sa mení to, čo je pre teba dôležité. Čomu sa venuješ. Čomu venuješ svoj čas. A práve preto je potrebné, aby si toto prehodnotila.
Pretože vzťah ti veľmi veľa vecí dá, ale, samozrejme, ten partner ti nemôže dať úplne všetko, čo by si chcela, a človek potrebuje mať život vyskladaný z rôznych pilierov.
Len vtedy dokážeme brať z tých rôznych pilierov a nie sme odkázaní len na ten jeden zdroj, ktorým je vzťah.
Ak však rôzne piliere nemáme, sme odkázaní len na vzťah, čím vytvárame veľmi veľký tlak na samotného partnera a on sa potom necíti dobre vo vzťahu s nami.
Preberáš na seba všetky možné povinnosti
Ďalšia chyba, ktorú robíme, je veľmi podobná. A to je to, že preberáš na seba všetky možné úlohy.
Všetko zariaďovanie, všetko vybavovanie, všetky tie aktivity. Chceš mať tie veci pod kontrolou, pretože ich rada máš pod kontrolou. A nedávaš priestor partnerovi. Tým pádom ho zatláčaš do určitej pasivity a potom sa čuduješ a možno si nespokojná, že: "On nič nerobí a všetko je to na mne."
Ale si neuvedomuješ, že dynamika vzťahu sa utvára hneď na začiatku. Ako komunikujete o tom, ako budete spolu fungovať, keď sa rozhodnete, že chcete byť spolu.
Pretože práve tu je dôležité, aby ste si to nastavili, aby ste boli obaja s tým spokojní.
No ak ty vedome niektoré veci na seba berieš a berieš na seba príliš veľa, tak je úplne normálne, že ten druhý človek z toho vycúva.
Práve preto je potrebné prehodnotiť aj túto vec. Pretože niekedy to neznamená, že ten partner je lenivý, že sa mu nechce.
Ale je to práve preto, že ty si to takto nastavila, keď nikto o to vlastne nežiadal. Ty si si však myslela, že to takto má byť.
A potom zistíš, že toho máš vyše hlavy a že to už nezvládaš a nedávaš.
Nekomunikuješ tak, ako by si komunikovať mala
Hráš takzvané tiché hry. Čo to znamená?
Znamená to, že nehovoríš o problémoch, ktoré ťa znepokojujú, pretože si myslíš alebo aj vieš, že budú spúšťačom nejakej negatívnej reakcie partnera. A preto radšej zostávaš ticho.
Zametáš určité veci len tak pod koberec, pretože mier a pokoj vo vzťahu je pre teba veľmi dôležitý.
Samozrejme, každý z nás chce pokoj vo vzťahu. Ale pokiaľ ty vidíš nejaké veci, ktoré sa ti nepáča, s ktorými nie si spokojná, treba tieto témy otvárať. Treba ísť do tých neprijemných rozhovorov, aby o tom partner vedel.
Dôležité je vedieť, akou formou viesť takéto rozhovory, aby to tá druhá strana bola ochotná prijať.
Ale jednoznačne tvrdenie alebo tvárenie sa, že všetko je v poriadku, nemám žiadny problém, absolútne nie je tá správna cesta, pretože aj keď si partner myslí, že je všetko v poriadku, ty vieš, že nie.
Pretože to sa v tebe hromadí. Nespokojnosť sa hromadí. A keď si stále viac a viac nespokojná, tak to sa potom podpisuje na tvojom vzťahu k partnerovi.
Ty cítiš, že stále rastie tvoj hnev voči nemu, lebo on niektoré tvoje dôležité potreby nenapĺňa, ako by si ich chcela mať naplnené.
A keď narastá ten tvoj hniev, tak toto sa potom premieta do iných oblastí vášho života.
Podpíše sa aj na tom, že odmietaš fyzickú náklonnosť partnerovi, pretože absolútne necítiš to emocionálne spojenie, pretože toto všetko sa vytráca.
Vy sa odpájate. Akonáhle sa dvaja ľudia začnú emocionálne odpájať, zhoršuje sa vzťah, pretože sa z vás stávajú cudzinci pod jednou strechou.
Takže práve preto je potrebné, aby si neviedla ten život tak, že si myslíš, že pre zachovanie pokoja budeš musieť obetovať to, aby si povedala veci, ktoré ťa znepokojujú.
Je potrebné ísť skutočne do tých otvorených, neprijemných, ťažkých rozhovorov. Pretože práve vyriešenie ťažkých problémov posilňuje vzťah a spája ľudí.
Porovnávaš partnera
Napríklad s inými partnermi, s manželmi, s priateľmi a ukazuješ mu, že čo ten druhý muž robí pre svoju partnerku, manželku, pre svoj vzťah.
V takomto prípade absolútne nedostaneš a nedocieliš to, čo by si chcela, pretože tvoj partner sa necíti dobre.
Cíti sa neuznávaný. Cíti sa, akoby absolútne nič nerobil. Akoby bol zbytočný, akoby nič nedával.
Toto v ňom nevyvolá potrebu, aby niečo robil, ale práve opak.
On nebude robiť už vôbec nič a ešte sa aj nahnevá. Prestane s tebou komunikovať, pretože porovnávať sa navzájom absolútne nikdy nevedie k ničomu dobrému.
To vidíme aj na tom, keď sa my samy porovnávame s niekým, kto sa nám veľmi páči, koho obdivujeme, na koho by sme sa chceli dotiahnuť.
Vidíme, že my sme iní, cítime sa menej a práve tie pocity menejcenosti, pokiaľ porovnávaš toho partnera s niekým iným, vyvolávaš v ňom.
Práve preto si treba dať na to veľký pozor.
Chceš partnera meniť
Keď si hovoríš... keby on toto a tamto zmenil, keby on toto robil takto...
Toto nie je tiež dobrá cesta, pretože ani ty nemáš rada, aby ti niekto hovoril, ako sa máš zmeniť a že máš byť iná, ako v reále si.
Pretože partnerstvo je o tom, že si uvedomujeme, že každý z nás má svoje chyby, nedostatky, slabé stránky, ale že tohto človeka sme si vybrali a chceme byť s ním napriek tomuto.
Pretože vieme, že tie pozitívne stránky, ktoré má, sú pre nás dôležitejšie, lebo vytvárajú tú podstatu nášho vzťahu.
A pokiaľ vidíš, že by si na svojom partnerovi chcela veľmi veľa vecí meniť, tak je možno potrebné sa zamyslieť, či naozaj je to pre teba ten vhodný človek. Pretože my by sme mali tých druhých ľudí brať takých, akí sú.
Samozrejme, že ten človek by mal rásť s nami. A ak ten človek nechce rásť, nechce pracovať na sebe, robiť niečo pozitívne, pokiaľ hovorí: "Ja som taký, ja sa už nezmením a ty ma ber alebo choď", tak toto nie je tiež dobrý prístup.
Pretože v tomto prípade vidíme, že ten človek absolútne nemá v sebareflexiu a nesnaží sa meniť veci, ktoré možno nie sú pozitívne a nevplývajú dobre na vzťah.
My však nemôžeme chcieť meniť druhého človeka na svoj obraz a dávať mu nejaké inštrukcie, ako to má robiť.
Práve to, že vyjadrujeme neustálu nespokojnosť, vedie k tomu, že ten človek cíti, že nie je žiadaný, že absolútne po ňom netúžiš, že ťa nepriťahuje.
Toto potom opäť spôsobuje, že sa vytráca to naše spojenie, vytráca sa blízkosť, vytráca sa to, čo nás má držať po kope.
Máš veľký strach zo samoty
Tento strach trápi veľa ľudí, pretože ľudia všeobecne túžia po blízkosti, po spoločnosti iného človeka.
Byť sám je pre niekoho ľahšie, pre niekoho je to však veľmi ťažké.
Pokiaľ máš veľký strach zo samoty, tak toto ťa môže motivovať, aby si zostávala vo vzťahu, o ktorom vieš, že absolútne nie je dobrý. Že je dokonca toxický.
Napriek tomu však zostávaš v ňom, lebo máš pocit, že aj to zlé, čo máš, je lepšie, ako to neznáme.
A práve preto si ochotná zostávať tam, kde by si zostávať nemala.
Odchod zo vzťahu je veľmi vážna téma a je to veľmi ťažké rozhodnutie. Každý má aj iné podmienky a inú situáciu, takže nedá sa len tak povedať, že ak nie si vo vzťahu pokojná, tak choď.
Pretože úplne inú štartovaciu čiaru má žena, ktorá nemá deti a ktorá je finančne zabezpečená, vie sa o seba postarať.
Úplne inú štartovaciu čiaru má žena, ktorá je závislá finančne od partnera a má strach, či sa dokáže sama uživiť.
A úplne iné odmienky na odchod má žena, ktorá má napríklad deti. Takže toto treba, samozrejme, zvažovať.
Strach zo samoty by však nemal byť ten motivátor a ten jediný dôvod, ktorý ťa drží, aby si zostávala vo vzťahu, o ktorom vieš, že sa v ňom necítiš dobre a že toto nie je dobrý vzťah pre teba.
Toto boli veľmi časté chyby, ktoré vo vzťahoch robíme a ktorými si sabotujeme naše vzťahy.
Viac videí na rôzne témy ohľadom vzťahov nájdeš v Akadémii vzťahov.
© Dana
Autor fotky: Engin Akyurt