Prečo sa nám to deje? Prečo náš vzťah namiesto toho, aby kvitol, chradne? Ľudia si myslía, že je to z nedostatku lásky. Nemajú pravdu. Na vine nie je nedostatok lásky, ale nedostatok "spojenia".
Všetci túžime po blízkosti a po spojení, lebo základom zdravého vzťahu je silné emocionálne spojenie. Málokto však chce pre to niečo reálne robiť. Je totiž jednoduchšie zamerať sa na seba a neprijímať "signály" zo strany partnera, ktorý túži po spojení. Výsledkom je "zranený" partner a postupne umierajúci vzťah.
Vo videu sa dozvieš, čím zaručene "zabíjame" naše vzťahy, a čo môžeme urobiť, aby sa naše spojenie obnovilo.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Téma dnešného vysielania je "Ako si zabíjame vzťahy" . Chcem sa zamerať na jednu takú veľmi dôležitú vec - dôvod č. 1, ktorý jednoznačne spôsobuje, že naše vzťahy postupne ochladnú, čo často vedie aj k tomu, že partneri časom idú od seba.
Veľmi často si hovoríme, že ľudia od seba odchádzajú alebo že naše vzťahy sa končia preto, lebo sa z nich vytratí láska. V skutočnosti to tak nie je.
Napriek tomu, že niektorí ľudia majú na to iný názor, treba si uvedomiť, že ešte predtým sa v tom vzťahu deje aj niečo iné.
A to je práve to, že z tých našich vzťahov sa vytráca spojenie - vzájomné emocionálne spojenie medzi partnermi.
Láska sa stáva silnejšou a veľmi pevnou práve vtedy, keď si vytvárame veľmi silné spojenia s naším partnerom, pretože práve prehlbovanie emocionálneho spojenia je pre nás veľmi dôležité.
Emocionálne spojenie je totiž to lepidlo, čo nás drží pokope v našich vzťahoch.
To, že spolu komunikujeme, že sa neustále spoznávame, že si vychádzame v ústrety, že počúvame, aké sú potreby partnera, jeho problémy a neodsúvame ich na druhú koľaj.
No a práve to spojenie sa v našich vzťahoch veľmi často prerušuje a prerušuje sa z toho dôvodu, že je to práca a my nemáme veľmi často záujem toľko robiť pre toho druhého človeka, alebo sme veľmi zameraní na seba a nechceme sledovať, čo vlastne chce ten druhý.
Signály k spojeniu
Aby som to ilustrovala na príklade, tak keď hovoríme o spojení, ide o bežné každodenné situácie.
Náš signál, ktorým vyjadrujeme, že chceme spojenie, že chceme pozornosť partnera, je napríklad to, keď chceme, aby nám odpísal na našu správu alebo aby nám zavolal.
Naša žiadosť o spojenie je aj to, keď sa chceme rozprávať, keď s ním chceme zdieľať náš deň. Keď mu chceme povedať, čo sa nám stalo, ak sa nám stalo niečo zlé alebo dobré.
Signál, že sa chceme spájať s partnerom je aj to, keď chceme partnerovi povedať, čo nás veľmi trápi.
Signálom môže byť aj to, že máme nejakú požiadavku naňho, alebo chceme riešiť nejaký problém, ktorý on v podstate nevidí ako problém.
Keď partner nereaguje/odmieta naše signály o spojenie
A práve vtedy sa stáva taká vec, že keď ten druhý človek nereaguje na tie naše signály, ktoré vysielame, keď ich buď ignoruje vedome alebo nevedome, lebo toto sa môže veľmi často stať aj nevedomky, tak v takom prípade my zostaneme nespokojní, cítime sa nedôležití, nevypočutí, nepochopení, nemilovaní a toto keď sa vo vzťahu opakuje neustále, tak to vedie k tomu, že sa začneme otáčať od svojho partnera.
Už nekomunikujeme toľko alebo komunikujeme formou, ktorá nie je vôbec vhodná a ktorá zvyčajne potom vedie k rôznym konfliktom, k hádkam, čo, samozrejme, naruší vzťah ako taký.
Takže úplne podstatné pri tejto téme je vedieť, že každý z nás každý deň vysiela signály o spojenie.
Napríklad:
Keď partner príde z práce a my sa ho spýtame, aký mal deň, to je prakticky náš signál, že chceme spojenie.
Keď chceme povedať tomu partnerovi, že máme s niečím problém a teraz potrebujeme, aby nás vypočul.
A v tej chvíli, keď nám partner povie, že: "Toto sú hluposti, toto nerieš.", tak jednoznačne on si neuvedomil, že absolútne nepochopil tvoje emócie, nechce im venovať pozornosť - a tým odmietol tvoj signál k spojeniu.
Takisto sa môže stať, že ti povie, že: "Ja nemám chuť sa o tomto baviť, pretože som mal ťažký deň a pre mňa to nie je dôležité".
Pozn.: V tomto prípade určite ešte chcem pripomenúť a zdôrazniť, že toto platí vždy obojstranne.
Odmietnutie signálov k spojeniu
Keď vidíme, že partner reaguje spôsobom, akoby odmietol tú našu požiadavku na spojenie, tak toto je odmietnutie. Odmietnutie, ktoré sa deje v tých našich vzťahoch veľmi často.
Nikto z nás nemá rád odmietnutie, pretože keď nás niekto odmieta a robí to pravidelne a navyše ak je to človek, ktorého milujeme, tak je to neskutočne zraňujúca skúsenosť.
Preto je veľmi potrebné si uvedomovať, ako sa ja správam vo vzťahu, ako vnímam tie signály, ktoré mi vysiela môj partner.
A potom sa treba zamyslieť nad tým, ako on vníma tie moje signály.
Keď on odmieta moje signály alebo ja odmietam jeho signály, nemusí to byť len z dôvodu, že on si ich nechce všímať alebo ja si ich nechcem všímať.
Môže to byť z toho dôvodu, že tie signály nie sú jednoznačné alebo sú prehliadané, lebo partner ich nevie "prečítať".
Ako komunikovať o signáloch
V takom prípade treba začať veci robiť ináč a jasne komunikovať o tom, prečo potrebujem to spojenie - tú jeho pozornosť. Čo od partnera chcem?
Pretože niekedy sa môže stať, že napríklad máš doma veľa práce a ty si len povzdychneš a čakáš, že partner, ktorý tam možno niekde blízko sedí, to pochopí a s niečím ti pomôže.
A vidíš, že on nepríde, on to nepochopí a ty si nahnevaná ešte viac, lebo to berieš tak, že on by si to mal všimnúť.
Ale jednoznačne je dôležité, aby si ty začala o tom hovoriť, aby si komunikovala o tom, čo potrebuješ. Aby si požiadala o to, čo potrebuješ.
Práve preto je potrebné, aby sme sa naučili hovoriť priamo, jasne, aby tá druhá strana vedela, že čo od nej chceme, čo od nej potrebujeme, čo očakávame od toho nášho vzájomného spojenia.
A keď toto zvládneme, tak záleží od tej druhej strany, ako sa k tomu postaví, pretože my nevieme ovplyvňovať druhú stranu, čo bude robiť.
Ako nekomunikovať a vyhnúť sa chybám
V takýchto situáciách zvykneme robiť chyby aj v tom, ako komunikujeme o potrebe spojenia.
Napríklad:
Partner je pracovne veľmi vyťažený, pretože rieši nejaký projekt. Ty máš pocit, že si sama na všetko a chceš, aby ti venoval svoju pozornosť.
Nesprávna komunikácia:
Pod tlakom emócií veľmi často vybuchneme a povieme to týmto spôsobom: "Ja som tu na všetko sama a ty si ma nevšímaš. Práca je pre teba prvoradejšia. "
A táto forma komunikácie z tvojej strany má ten význam, že hovoríš, že:
"Ja potrebujem, aby si mi venoval svoj pozornosť. Potrebujem ťa tu mať, pretože mi na tebe záleží."
Ale partner to v takomto prípade takto nepochopí. Pretože on to pochopí tak, že: "Ona ma z niečoho obviňuje. Ona si neváži to, že ja robím niečo pre našu rodinu alebo pre náš vzťah."
A k čomu to potom vedie? Nie k tomu spojeniu, ale práve k tomu odpojeniu.
Pretože práve v takej situácii sa partner buď stiahne, alebo ide do konfliktu. Jednoznačne nedocieliš to, čo by si chcela docieliť.
Správna komunikácia:
Preto je potrebné túto situáciu zvládať úplne iným spôsobom.
A to tak, že povieš partnerovi, že ti chýba. Že vieš, že má teraz veľa práce, ale že by si chcela, aby si vyčlenil na teba čas, aby ste si napríklad na budúci týždeň spravili voľný večer, niekam išli, možno na večeru.
Ale zároveň sa ho treba spýtať, či je to možné z jeho strany.
Toto isté platí, keď on má na teba nejakú požiadavku.
Takýmto spôsobom v komunikácii absolútne nie je žiadny nádych toho, že partnera z niečoho obviňujeme, že si niečo nevážime, že nerešpektujeme to, čo on robí, a neoceňujeme to.
Pri takomto spôsobe komunikácie je tam väčšia pravdepodobnosť, že ten druhý človek pochopí, že: Toto je partnerka/partner, ktorá/ktorý ma miluje, a teraz sa cíti viac sama/sám práve preto, že ja skutočne nemám na ňu/naňho toľko času. A práve preto, ak mi to okolnosti dovolia, sa môžeme dohodnúť, čo urobíme.
Výmena úloh vo vzťahu:
My väčšinou reagujeme v takýchto situáciách pod vplyvom našich emócií a myslíme si, že reagujeme správne, no tá druhá strana to nechce počúvať.
Ale keď si to otočíš, keď sa ty postavíš do pozície svojho partnera a úplne si preberieš v hlave tie slová presne, ako si ich povedala a akým tónom si ich povedala, tak možno to začneš vnímať ináč.
Práve preto je veľmi dobré v tých našich vzťahoch si niekedy vymeniť tie naše úlohy a pozrieť sa na situáciu z inej strany, pretože potom sa niekedy aj zamyslíme, že: "Aha, ja to takto myslím a tá druhá strana to berie úplne ináč, alebo ani mne by sa to takto nepáčilo, lebo by to na mňa pôsobilo rovnako."
Potreba udržiavať spojenie vo vzťahu
Je potrebné, aby sme to naše spojenie neustále vo vzťahu udržiavali a prehlbovali. Aby sme venovali partnerovi našu plnú pozornosť.
Plnú pozornosť bez toho, aby sme boli rušení, pretože náš svet je teraz plný rôznych vyrušení a naša pozornosť je veľmi rozbitá, lebo sledujeme milión drobných vecí, sledujeme svoje mobilné telefóny, sledujeme kadečo a nemáme čas si vypočuť toho druhého človeka bez toho, aby sme tam nemali ďalšie rozptýlenia.
Naša plná pozornosť a komunikácia je však veľmi dôležitá, pretože len tak vyjadrujeme druhému človeku, že nám na ňom naozaj záleží, že ho chceme pochopiť, aj keď nebudeme mať rovnaký názor, ale aspoň prídeme na to, prečo on má ten názor iný.
Ak sa nám neustále deje to, že:
"Ja sa chcem rozprávať s partnerom o nejakom probléme, ktorý ma ťaží, a on ma neustále odmieta, odbíja, pretože hovorí, že sú to hlúposti, tak jednoznačne sa nebudem cítiť dobre.
Takisto ak mi niečo slúbi a vôbec to nespraví a ja to x-krát pripomínam, tak skrátka to spojenie a tá žiadosť nie je prijatá a ja sa opäť cítim zle.
Rovnako on môže žiadať od teba iné veci a ty ho môžeš odmietať práve preto, že buď tie signály neformuluje jasne, alebo to nechceš s ním preberať, lebo je ti to nepríjemné.
Práve vtedy vzniká vo vzťahu situácia, že vytvárame priestor na to, aby sme sa odpájali. A čím častejšie sa to opakuje, tým viac si vytvárame predpoklad na to, že vzťah úplne narušíme.
Pretože akonáhle vo vzťahu skutočne nefunguje silné emocionálne spojenie medzi partnermi, keď sa tí ľudia nechcú pochopiť a nechcú každý deň pre seba navzájom niečo robiť, tak to bude prinášať zlé výsledky, pretože kvalita našich vzťahov závisí od tých drobných každodenných vecí, ktoré robíme.
Či dobrých alebo zlých, pretože keď robíme veľmi veľa negatívnych vecí, ktoré si často ani neuvedomujeme, v konečnom dôsledku neprospievajú tomu vzťahu.
Práve preto je potrebné, aby sme sa snažili vedome robiť niektoré veci a meniť ich, vyskúšať niečo nové, keď vidíme, že absolútne sa to nestretáva na tej druhej strane s nejakou odozvou.
Ja nehovorím, že to na 100 % priniesie výsledok, ktorý bude úplne opačný, lebo to už skutočne záleží od tej druhej strany, ale pre nás je podstatné to, aby sme spravili maximum. To maximum, čo vieme spraviť, aby sme boli spokojní a mohli si povedať: "Dala som do toho všetko, čo som mohla."
Pretože je veľmi nepríjemné byť vo vzťahu odmietaný.
Drobné odmietnutia vo vzťahu
Čovek, ktorý je odmietaný, cíti každé odmietnutie ako jeho veľký problém a tento problém neustále narastá.
Takto si postupne zabíjame naše vzťahy.
Napriek tomu, že tohto človeka milujem:
- keď ma on neustále odmieta,
- keď nerešpektuje moje problémy, ktoré mám, a nechce o nich počuť,
- keď nerešpektuje moje pocity, pretože ich berie spôsobom "nerieš", ale ja ich chcem riešiť, ja chcem o nich hovoriť,
- keď ma nechce vypočuť, lebo na mňa nemá čas,
- keď si skroluje telefón a ja mu niečo hovorím,
- keď mi niečo sľúbi, ale "skutek-utek" a ja sa môžem tohto domáhať x-krát a aj tak sa stále nič nedeje,
- keď sa vyhýba fyzickej intimite,
- keď sa vyhýba tomu, že ja neverbálne chcem to spojenie napríklad tým, že ho objímem, a on mi to nevracia,
toto všetko sú tie drobné, ale pritom veľké odmietnutia, ktoré v nás vyvolajú pocit, že toto nie je dobré, že v tomto vzťahu nedostávame to, čo chceme. Nedostávame ani to, čo potrebujeme.
A čím dlhšie toto trvá, tak to spôsobuje, že sa odcudzujeme jeden druhému, že ten vzťah chladne, že sa preruší naše spojenie.
Práve toto (prerušenie spojenia) predchádza tomu, že sa vytratí láska, pretože lásku udržiavame práve tým, že vytvárame vzájomné spojenie a snažíme sa, aby bolo čo najhlbšie, aby bolo čo najpevnejšie to naše puto.
Povinnosť človeka, ktorý sa rozhodne byť vo vzťahu
A na margo tohto by som určite ešte povedala aj to, že každý človek, ktorý chce vzťah a ktorý sa rozhodne byť v trvalom vzťahu, by si mal skutočne uvedomiť, že vzťah je fakt veľký záväzok.
Záväzok voči tomu druhému človeku. A práve preto by malo byť našou povinnosťou, že sa staráme o toho druhého človeka, že ho počúvame, že mu dávame najavo, že je pre nás viditeľný, dôležitý, že sme tu preňho, pretože keď ideme do vzťahu, tak to nie je len o mne a o ňom, ale je to o nás.
A to "my" je už niečo vyššie ako len ja a ty. Napriek tomu, že každý z nás sleduje svoje vlastné potreby, je potrebné sa pozrieť vždy aj na toho druhého.
Pretože akonáhle budeme vidieť len seba a prestávame vnímať toho druhého človeka, tak sa nám stane to, že náš vzťah ochladne tak, že možno budeme spolu, ale budeme ako spolubývajúci, alebo spravíme ten razantný krok a odídeme.
A možno to ani nebolo potrebné. Možno stačilo veľmi málo - počúvať tie signály. Počúvať ten hlas, že ten druhý človek sa chce so mnou spájať. Že ten človek chce, aby som mu venoval svoju pozornosť. A uvedomiť si, že si zaslúži tú moju pozornosť, pretože on si vybral mňa a ja som si vybrala jeho, aby sme boli spolu.
Jednoznačne tie drobné odmietnutia sú veľmi veľkým dôvodom, že sa preruší to naše spojenie a tým pádom, že zabíjame postupne vzťah.
Namiesto toho, aby sme robili všetko pre to, aby ten vzťah kvitol, tak my ho postupne začneme dusiť a on začne chradnúť. A akonáhle už chradne, tak potom prichádza koniec, ktorý si nikto z nás nepraje.
Toto je téma, ktorú som chcela dnes s vami prebrať, pretože myslím, že nehovoríme o potrebe toho hlbokého spojenia medzi partnermi veľmi často.
Zameriavame sa na úplne iné veci, ale skutočne sa treba zamerať na to, že každá akcia partnera, každá aktivita, každý skutok niečo znamená a že za tým je často niečo hlbšie a my to veľmi často prehliadame.
Že to nemusí byť len o tom, že ja chcem, aby mi on s niečím pomohol, ale je to o tom, že chcem, aby si uvedomil, že napríklad mám toho veľa a že niektoré veci možno nezvládam.
Možno, že je to o tom, že chcem, aby si vypočul, aký som mala deň, pretože viem, že pri ňom sa cítim isto a tam vonku sa necítim istou.
Určite treba vnímať tieto veci viac citlivejšie, možno viac pozerať pod ten povrch a hlavne sa v prvom rade pozrieť na seba, pretože každý z nás robí chyby a vidí veci len z toho svojho uhla.
Niekedy je však potrebné vidieť veci aj z inej strany, aby sme viac pochopili jeden druhého, ale zároveň je potrebné, aby to robila aj tá druhá strana, pretože vždy je to o nás dvoch.
PREČÍTAJ SI AJ:
© Dana
Photo by Edward Cisneros on Unsplash