Chceš od neho viac, no každý tvoj pokus o rozhovor narazí na jeho mlčanie alebo spôsobí hádku. On nevie pochopiť, čo vlastne od neho chceš a prečo si nespokojná, a ty nevieš pochopiť, prečo on nie je viac empatický a sám od seba sa nedovtípi, čo potrebuješ. Uväznení v špirále nedorozumení strácate blízkosť, spojenie, jeden druhého...
Vo videu sa dozvieš, akej chyby sa pri komunikácii s partnerom často dopúšťame, ako aj dôvody, prečo je pre nás rozhovor o našich potrebách taký ťažký, ale potrebný.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Potrebujem od partnera viac, ale neviem, ako mu to mám povedať.
Toto je veľmi častý problém vo vzťahoch.
Každý z nás má množstvo svojich potrieb, ale každý z nás ich má namiešané troška ináč. Každý z nás totiž prikladá dôležitosť iným potrebám a práve preto treba vo vzťahu o tom hovoriť, aby ten druhý človek sa nemusel domnievať, čo ten môj partner chce alebo čo tá moja partnerka chce.
Problémy pri vyjadrení našich potrieb
Žiaľ, v tých našich vzťahoch sa dostávame často do situácií, že:
- nehovoríme o svojich vlastných potrebách alebo
- hovoríme o týchto potrebách, ale nesprávnym spôsobom.
Nehovoríš o svojich potrebách
Keď nehovoríme o svojich potrebách, veľmi často ich zametieme pod koberec a myslíme si, že sa náš partner nejako dovtípi a začne tieto potreby napĺňať sám od seba.
Keď sa to nestane, sme nespokojní a nešťastní, lebo "môj partner mi nerozumie".
Veľmi často o svojich potrebách nehovoríme, lebo:
- máme strach, že keď budeme hovoriť o svojich potrebách, budeme pôsobiť, že chceme od partnera príliš veľa.
- nemáme pocit bezpečia vo vzťahu a práve preto sa nechceme otvoriť, nechceme hovoriť o tom, čo je pre nás dôležité.
- v minulosti sme boli odmietnutí a práve to v nás vyvolalo pocit, že sa máme obávať otvorenej komunikácie o svojich vlastných potrebách, lebo nechceme odmietnutie partnera zažiť znova.
Pokiaľ však potreby, ktoré sú pre teba veľmi dôležité, nie sú napĺňané, tvoja nespokojnosť sa bude neustále prehlbovať, čo spôsobuje, že sa odpájaš emocionálne od svojho partnera.
Hovoríš o svojich potrebách nesprávnym spôsobom
Ďalší problém však nastáva vtedy, keď o našich potrebách rozprávame, ale nevhodným spôsobom, no my máme pocit, že chyba je na strane partnera.
Vtedy si hovoríme: "Ale veď ja mu to hovorím, ale on ma nechce počúvať a stále robí všetko podľa seba. Je mu úplne jedno, čo ja poviem, pretože je hluchý a slepý voči tomu, čo ja potrebujem."
No a v tomto prípade je potrebné sa zamyslieť viac nad tým, ako o svojich potrebách komunikuješ.
Nezdravé formy komunikácie
Často sa nám stáva, že pod tlakom našej nespokojnosti, keď cítime tú frustráciu, reagujeme veľmi emocionálne a používame pri tom rôzne nezdravé formy komunikácie, a to hlavne kritiku, obviňovanie, robenie si nárokov, porovnávanie partnera s niekým iným.
Toto potom vedie k tomu, že sa partner uzavrie alebo sa začne brániť a vznikne z toho zbytočná hádka.
V každom prípade to však nevedie k tomu, čo ty chceš, pretože každý z nás chce, aby sme sa v našom vzťahu cítili čo najlepšie.
Ak však komunikácia prebieha práve týmto spôsobom, jednoznačne sa necítime v takomto vzťahu dobre, a to ani jedna, ani druhá strana. Práve preto si treba dať veľký pozor na spôsob, akým komunikujeme.
Namiesto toho, aby sme partnera obviňovali, kritizovali, porovnávali, dokazovali mu, že niečo nerobí dobre, že on nie je dobrý ako taký, tak aby sme začali pristupovať k nemu s rešpektom.
Pretože akonáhle my stavíme na tú kartu, že sme kritickí, že stále obviňujeme, že používame slová "ty vždy, ty nikdy", ...
Napríklad:
Ty si nikdy na mňa nenájdeš čas. Ty nikdy neurobíš nič pre mňa. Ty nikdy nechodíš na nákup. Ty nikdy nevynesieš smeti. Ty nikdy neumyješ po sebe riad. Ty vždy robíš veci len podľa seba. Ty vždy vidíš len seba.
... tak v takomto prípade je to kritika, ktorá nikdy nepovedie k tomu, čo ty potrebuješ, pretože vyvolá na tej druhej strane potrebu sa brániť a potom buď hádku, alebo to, že partner úplne vycúva z komunikácie, čo vytvorí veľmi dusné prostredie vo vašom vzťahu.
Kritika
Kritika je veľmi negatívna forma komunikácie, ktorá úplne rozbíja naše vzťahy. Ak človek cíti, že je kritizovaný, je to zvyčajne útok naňho ako na človeka, na jeho charakter.
Vtedy ten človek cíti, že je zlý, že nedokáže robiť nič dobre. Takýto pocit nemá rád nikto z nás, to si treba priznať. Treba sa postaviť skutočne do týchto topánok, aby sme si uvedomili, aké to je, keď nám partner povie: Ty vždy robíš toto a ty nikdy nerobíš toto a ty si vždy takáto a ty si nikdy takáto nebola.
To sú veci, ktoré sa nás všetkých emocionálne veľmi dotknú. A akonáhle sa nás dotknú, spustí sa naša emocionálna reakcia.
Rozhovor o našich potrebách však má prebiehať tak, že jeden partner nechá druhého partnera hovoriť o svojich potrebách tým spôsobom, aby to ten druhý človek pochopil.
Práve preto je potrebné, aby sme o našich potrebách komunikovali práve vtedy, keď sme obaja pokojní a keď dokážeme nielen hovoriť, ale aj počúvať.
Kritika ako forma komunikácie je založená na hneve. Pretože my vtedy reagujeme na základe toho, že sa necítime dobre, lebo nejaká naša potreba nie je naplnená, že sa niečo v nás spustilo na základe správania partnera. Takže za tým je vždy niečo oveľa hlbšie.
Hnev však nikdy nemôže vyriešiť danú situáciu, pretože hnev z jednej strany, ktorý útočí na tú druhú stranu, vyvolá viac hnevu na tej druhej strane. A toto jednoznačne nie je to, čo chceme.
Práve preto si treba aj uvedomiť, čo sa skrýva pod samotnou kritikou, keď napríklad partnerovi povieš: Ty ma nikdy nevezmeš nikam von. Ty nikdy so mnou netráviš čas.
Znamená to, že je za tým nejaká tvoja skrytá nenaplnená potreba.
Že chceš viac spojenia. Chceš viac byť s tým partnerom. Chceš cítiť, že si ťa partner všíma (v tomto prípade).
Ako komunikovať správne
Práve preto sa treba vyhnúť komunikácii spôsobom, ktorým toho druhého osočujeme, obviňujeme, ukazujeme mu, aký je neschopný, ako všetko robí zle, ako je on ten jediný zlý v tom našom vzťahu, len preto, že ja sa cítim zle, necítim sa naplnená, necítim sa spokojná, pretože moje dôležité potreby nie sú naplnené, ale naučiť sa tieto veci hovoriť spôsobom, že žiadam o toto svojho partnera.
Toto zvyčajne nerobíme, pretože my väčšinou reagujeme na základe tej našej spustenej emócie. Sme reaktívni a nedokážeme normálne v pohode odpovedať a rozprávať sa.
Príklad:
Ak máš potrebu, aby ťa partner zobral častejšie von, napríklad chceš s ním chodiť častejšie na prechádzky, tak to nehovor spôsobom:
Ty ma nikdy neberieš von. Ty sa za mňa hanbíš. Ty si nájdeš vždy nejaké iné veci, ktoré sú ti prednejšie ako ja, a mňa tu len tak necháš.
Radšej to povedz ináč:
Vieš, ja si uvedomujem, že už vôbec nechodíme spolu von, nechodíme na prechádzky, ako sme zvykli kedysi.
Bola by som veľmi rada, keby sme toto obnovili, keby sme to opäť priniesli do toho nášho vzťahu. Pretože vtedy sa cítim milovaná, vtedy cítim, že mám tú tvoju pozornosť a že sa venujeme jeden druhému bez toho, aby nás čokoľvek vyrušovalo. Čo si o to myslíš? Ako by sme toto mohli zmeniť?
Ako vidíš alebo ako počuješ, žiadame o to isté, pretože chceme s partnerom tráviť spoločný čas nejakým spôsobom (prechádzkou) a hovoríme, ako sa pri tom cítime, resp. ako sa chceme cítiť.
Ak to povieme spôsobom, ktorým našu nenaplnenú potrebu naňho hodíme ako kritiku, výčitku, pričom používame slová "ty vždy" alebo "ty nikdy", tak napriek tomu, že v našej hlave si myslíme, že s ním komunikujeme, na tej druhej strane to nie je takto poňaté, nie je to takto pochopené.
Treba vždy myslieť na to, že veci, ktoré hovoríš, musia byť povedané spôsobom, ktorý tá druhá strana je ochotná prijať a chce počúvať, prečo sú pre teba dôležité.
Ak tieto veci dokážeš správne odkomunikovať, potom už je na partnerovi, ako k tomu pristúpi, pretože ty nemôžeš nikoho prinútiť, aby veci robil tak, ako chceš.
Jednoznačne tu však platí, že ak tomu druhému človeku na tebe záleží, má záujem, aby sa skutočne snažil.
Ak sa chceš dozvedieť, ako vhodne komunikovať o svojich potrebách, odporúčam ti Akadémiu vzťahov, v ktorej nájdeš špeciálny tréning na túto tému.
© Dana
Photo by Kyle Broad on Unsplash