Túžiš po zdravom vzťahu, v ktorom budú naplnené tvoje potreby, ako aj potreby tvojho partnera. Tvoja snaha o takýto vzťah sa však niekedy minie cieľu, po ktorom túžiš. Tvoje dávanie a obetovanie sa pre vzťah a partnera nie je ocenené a končíš v slepej uličke zvanej jednostranný vzťah. Vzťah, ktorý ti namiesto bezpečia prináša neistotu, namiesto naplnených potrieb pocit nespokojnosti, namiesto uznania pocit zbytočnosti a namiesto lásky pochybnosti o tom, čo pre partnera naozaj znamenáš.
Vo videu sa dozvieš, podľa čoho spoznáš jednostranný vzťah, či je možné tento vzťah zmeniť, ale aj to, ako sa podieľame na postupnom vytváraní takéhoto vzťahu.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Robíš všetko, aby váš vzťah fungoval, no máš pocit, že si na to všetko sama. Ako zistiť, či si v jednostrannom vzťahu, a čo robiť, ak si v takejto situácii?
Zdravý vzťah
Zdravý vzťah je vždy založený na rovnováhe v dávaní a prijímaní. Obaja partneri vynakladajú úsilie, aby vzťah fungoval, aby boli potreby oboch naplnené, pričom zároveň vedia, že sa môžu jeden na druhého vždy spoľahnúť.
Toto neznamená, že partneri investujú do vzťahu neustále pol na pol, päťdesiat na päťdesiat, lebo každý človek a tým pádom aj vzťah prechádza rôznymi obdobiami.
Práve preto je normálne, že niekedy robí pre vzťah viac len jeden z partnerov, lebo ten druhý z určitých dôvodov nemôže toto robiť, napríklad pre pracovné záležitosti alebo keď má zdravotné problémy.
Ide však len o dočasný - prechodný stav.
Jednostranný vzťah
Pozornosť určite treba zbystriť vtedy, keď ty neustále, to znamená nielen dočasne, dávaš do vzťahu viac, no naspäť nedostávaš nič alebo veľmi málo.
V takomto vzťahu cítiš, že máš viac úloh. Že vynakladáš viac úsilia. Že ty si tá aktívna, ktorá vždy niečo robí, niečo zariaďuje, niečo zabezpečuje, niečo iniciuje, a neexistuje tu reciprocita, to opätovanie zo strany partnera.
Jednostranný vzťah je teda vždy založený na nerovnováhe, keď jeden z partnerov investuje do vzťahu priveľa, pričom ten druhý dáva veľmi málo.
Aké sú bežné znaky jednostranného vzťahu
Základným znakom je nerovnováha v dávaní a prijímaní zo strany partnerov.
V takomto prípade, ak ty dávaš viac, iniciatíva prichádza vždy alebo väčšinou z tvojej strany.
Nevieš, kde v takomto vzťahu stojíš, pretože vidíš, že pre partnera nie si prioritou.
Vo vzťahu veľmi často chýba aj vzájomná úcta, pretože partner si nevšíma tvoje potreby. Dokonca ich veľmi často ignoruje.
Ty zasa veľmi často kladieš potreby partnera pred svoje vlastné, dokonca ich považuješ aj za dôležitejšie, ako sú tie tvoje.
Robíš za partnera veľa vecí, ktoré by mal robiť on.
Jedine ty iniciuješ aj rozhovory o vašom vzťahu.
On nie je pre teba ochotný obetovať, čo je pre neho dôležité, hoci ty takéto obete často prinášaš.
Často ospravedlňuješ jeho správanie a dokonca ignoruješ varovné signály, pretože sa zameriavaš radšej na to dobré, no zatváraš oči nad jeho nedostatočným úsilím.
Partner veľmi často neoceňuje, dokonca bagatelizuje, čo robíš pre váš vzťah, ak sa pokúšaš s ním o tom hovoriť.
Pravidlá vo vzťahu často diktuje on. Všetko, čo sa vo vzťahu robí, je podľa neho, podľa toho, čo sa jemu páči, čo jemu vyhovuje. (A v tomto prípade nejde o rovnocenný vzťah.)
Tvoje názory často neberie vážne, lebo nemajú preňho váhu.
Partner často prekrúca tvoje slová a vyvoláva v tebe pocit viny za vyjadrenie nespokojnosti alebo obáv.
Cítiš sa nespokojná alebo aj vyčerpaná.
Čo spôsobuje jednostranné vzťahy
Jednostranné vzťahy majú tendenciu nastať, keď sme príliš závislí od inej osoby, od ktorej chceme získať pozornosť, náklonnosť, uznanie, lásku.
Začneme robiť všetko preto, aby bol tento človek spokojný, aby sme mu prejavovali svoju lásku, aby sme mu ukázali, čo preňho dokážeme robiť a chceme robiť. A začneme dávať, no nepýtame nič späť.
Tento človek si potom veľmi rýchlo zvykne na to, čo mu dávame. Berie to ako samozrejmosť a nemá žiadnu motiváciu byť aktívny a robiť niečo pre nás.
Problémom však nie je to, že ty pre partnera nezištne niečo robíš, lebo to je prejav lásky, ale to, že ty vynakladáš oveľa väčšie úsilie aj napriek tomu, že z jeho strany nevidíš žiadnu snahu robiť toto isté pre teba.
Dostávaš sa tak do pozície partnera, ktorý vo vzťahu neustále dáva.
Akí ľudia neustále vo vzťahu dávajú?
Do tejto úlohy sa veľmi často dostávajú ľudia:
- ktorí sú náchylní na budovanie určitej emocionálnej závislosti od iného človeka. Sú to často ľudia, ktorí uprednostňujú potreby iného človeka pred svojimi vlastnými.
- ktorí nemajú stanovené zdravé hranice, pretože majú problém povedať NIE alebo sa postaviť za to, čo potrebujú oni, pretože vtedy sa cítia vinní.
- ktorí hľadajú uznanie zvonka,
- ktorí chcú byť pre partnera nenahraditeľní, lebo si myslia, že takto si udržia vzťah a partner ich nikdy neopustí,
- ktorí sa boja osamelosti, pretože je pre nich lepšie byť s takýmto partnerom ako so žiadnym,
- ktorí majú nízke sebavedomie, lebo neveria, že si nájdu niekoho lepšieho. (necítia svoju hodnotu a práve preto akceptujú aj takéto správanie),
- ktorí nevedia komunikovať o svojich pocitoch a o svojich potrebách priamo,
- ktorí v detstve zažívali podobné správanie, a práve preto si ho prenášajú aj do svojej dospelosti.
Chceš vedieť, po akej žene túži každý muž?
Dá sa zmeniť jednostranný vzťah?
Zmeniť správanie iného človeka nie je možné bez toho, aby to on sám chcel. Na to je však dôležité, aby on mal o teba a o váš vzťah rovnaký záujem, ako máš ty oňho.
Dôležité je však aj komunikovať s partnerom o situácii vo vzťahu. Priamo mu povedať, čo by si od neho chcela, a musíš byť pritom veľmi špecifická.
Napríklad ak ty robíš stále prvý krok - organizuješ vaše schôdzky, tak mu treba povedať niečo v tom zmysle, že: "Predchádzajúce tri schôdzky som organizovala ja. Naplánuješ teraz nejaké stretnutie ty? Bola by som veľmi rada."
Alebo napríklad keď jemu stačí sa s tebou stretnúť len raz týždenne, ale ty potrebuješ s ním tráviť oveľa viac času, tak ho treba o to požiadať. Treba mu povedať, že čo je pre teba dôležité a prečo, a potom sa musíte dohodnúť na tom, čo je akceptovateľné pre oboch.
Vždy treba mať rozumné a reálne požiadavky a treba vychádzať aj z toho, že každý človek má iné potreby, iné nastavenie a považuje za normálne iné veci.
Aby vzťah fungoval, nemôže diktovať podmienky vo vzťahu len jedna strana, ale je vždy dôležité, aby došlo k takej dohode, ktorá je akceptovateľná na obidvoch stranách.
Ženy sa často zvyknú uspokojiť s tým, keď muž napríklad povie, že sa nemôže stretnúť alebo len raz týždenne. Začnú pred sebou obhajovať, prečo je to aj pre ne dobré, napríklad že získajú pre seba viac času.
Ak toto robíš, uvedom si, že týmto spôsobom si vyberáš ten pozitívny prínos, ktorým je, že máš viac času pre seba, ale ty to využívaš na popieranie svojich potrieb. Tej tvojej potreby byť s partnerom viac.
Takýmto spôsobom uprednostňuješ jeho potreby pred svojimi a nestojíš si za tým, čo je pre teba dôležité a čo je dôležité aj preto, aby si bola spokojná.
Takýmto spôsobom vytváraš podmienky práve pre jednostranný vzťah.
Čo robiť po rozhovore s partnerom
Po rozhovore s partnerom si treba všímať, ako reaguje na tie tvoje požiadavky a či sa jeho správanie zmení.
Ak partner nerobí nič alebo neurobí nič napriek tomu, že mu priamo povieš, čo potrebuješ, prečo si nespokojná alebo dokonca nešťastná, je to znak, že sa situácia vo vašom vzťahu nezmení.
Záleží potom len od teba, čo urobíš, aké rozhodnutie urobíš.
Polož si určite otázku: "Prečo akceptujem jednostranný vzťah?"
Zároveň si môžeš napísať, aké sú výhody a aké sú nevýhody, keď zostaneš v tomto vzťahu. Čo to pre teba bude znamenať v nasledujúcich dňoch, týždňoch, mesiacoch, rokoch.
Kedy ukončiť jednostranný vzťah
Neexistuje žiadna univerzálna rada, kedy takýto vzťah ukončiť.
Každý človek má totiž iné potreby, iné preferencie, ako aj inú toleranciu pre určité druhy správania.
Práve preto je dôležité, aby si poznala, čo je pre teba zásadné a kde je tvoj bod zlomu.
Prečo zostávame v jednostranných vzťahoch
V súvislosti s jednostrannými vzťahmi sa ľudia často pýtajú, prečo zostávame v jednostranných vzťahoch, keď nám škodia.
Strach
Hlavným dôvodom je určite strach, pretože odísť zo vzťahu znamená prerušiť spojenie, ktoré máme s partnerom vybudované. A to bude znamenať zásadnú zmenu v našom živote a každý sa veľkej zmeny bojí.
Pozitívne vnímanie našej minulosti
Často nás brzdí aj pozitívne vnímanie našej minulosti, pretože v spomienkach sa zvyčajne vraciame k situáciám, keď sa partner veľmi snažil a robil všetko pre vzťah.
Chceme veriť, že sa to znova zopakuje, lebo máme dôkaz (väčšinou zo začiatku vzťahu), že to dokáže.
Živíme v sebe nádej, že sa situácia zlepší
Nechceme totiž o partnera prísť, a preto sa radšej presviedčame, že sa to raz určite zmení.
Rôzne iné dôvody
Sú to však aj rôzne iné dôvody, napríklad ak máš deti, ak nemáš finančné prostriedky, ak nemáš kam ísť alebo si veľmi naviazaná na svojho partnera. Odchod v takejto situácii je veľmi ťažko zrealizovateľný.
Ľudia často hádžu vinu na toho, kto vo vzťahu len berie, kto robí pre vzťah veľmi málo. V podstate sú však za jednostranný vzťah zodpovední vždy obaja partneri.
Ak neustále dávaš, hoci z lásky, ty si dovolila, aby on od teba bral, čím si umožnila, aby problém vo vašom vzťahu rástol. Namiesto toho, aby si priamo komunikovala o svojich potrebách a aby si si nastavila svoje hranice, tak si neustále ustupovala. Realite, že jemu na tebe nezáleží tak ako tebe na ňom, však neujdeš, nech pred ňou akokoľvek zatváraš oči.
Všímaj si preto správanie partnera už na začiatku a investuj do vzťahu len v takej miere, ako to robí on.
PREČÍTAJ SI AJ:
© Dana
Image by @kirillvasilevcom from Reshot