Hoci túžiš po šťastnom vzťahu, opakovane končíš vo vzťahoch, ktoré ani zďaleka nemajú nálepku "šťastný" a už vôbec nie "dlhodobý". Negatívne skúsenosti ťa utvrdzujú v tom, že "normálneho" partnera nie je možné nájsť. Tvoj pohľad zameraný smerom "von" ti znemožňuje vidieť "dnu". Všetko sa však začína tebou - či chceš, či nechceš.
Vo videu sa preto pozrieme na našich "vlastných sabotérov", ktorí nám stoja na ceste za šťastným vzťahom a o existencii ktorých možno nemáš ani tušenia.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Si zaseknutá vo vzťahoch, ktoré trvajú len krátkodobo alebo nikam nevedú? Ak je toto tvoj problém, určite si pozri dnešné video. Dozvieš sa v ňom, ako si my samy sabotujeme šancu žiť dlhodobom kvalitnom vzťahu.
Naše správanie veľmi zásadne ovplyvňuje, aké sú naše vzťahy. Veľmi často sa však správame tak, že si sabotujeme úspech našich vzťahov a vyberáme si človeka alebo sa rozhodujeme zostať vo vzťahu s človekom, ktorý sa k nám nehodí a s ktorým nedokážeme budovať kvalitný zdravý vzťah.
Spôsoby správania, ktoré ti neprospievajú
Máš nízke štandardy ohľadom emocionálnej zrelosti partnera
Určite vieš, že emocionálna zrelosť partnerov je veľmi dôležitým predpokladom kvalitného zdravého vzťahu. Vo vzťahoch sa však často nepozeráme na ňu a vôbec si ju ani neuvedomujeme.
Radšej sa pozeráme na to, že ten človek nám imponuje, lebo je zábavný, charizmatický, lebo je možno úspešný v práci, možno je vzdelaný a toto všetko v nás vytvára presvedčenie, že toto by mohol byť pre nás partner, akého chceme, s ktorým by sme chceli budovať dlhodobý vzťah.
Menej pozeráme na to, že napríklad nie je schopný si priznať vlastnú chybu. Nie je ochotný ísť do nepríjemných konverzácií, pokiaľ sa chceme baviť na tému, ktorá je preňho nekomfortná. Zdráha sa zdieľať s nami svoje pocity a tým pádom nás nechce vpustiť do svojho sveta, do svojho života.
Keď sme ešte len vo fáze, že s týmto človekom chodíme, tak tomuto nepripisujeme veľký význam.
Treba si však uvedomiť, že ak máš záujem o dlhodobý vzťah, tak je veľmi dôležité, aby ten človek bol emocionálne zrelý. To znamená, aby vedel ovládať svoje emócie, aby ich vedel zvládať, aby sa dokázal otvoriť, aby sa nevyhýbal neprijemným rozhovorom a dokázal práve vstupovať a otvárať tieto neprijemné rozhovory.
Aby dokázal zvládať aj neúspech a zlyhanie. Pokiaľ to ten človek nedokáže, tak to nie je partner, s ktorým by bolo vhodné budovať vzťah na dlhodobej báze, pretože v tomto vzťahu bude vznikať veľmi veľa problémov práve z tohto dôvodu, že to nie je emocionálne zrelý človek.
Podceňuješ kompatibilitu partnerov vo vzťahu
Toto sa nám tiež vo vzťahoch veľmi často stáva, pretože si hovoríme, že protiklady sa priťahujú. Do určitej miery to naozaj platí. To, že sme rozdielni, môže vytvárať práve priťažlivosť medzi nami.
Napríklad ak si introvert, tak ťa priťahuje človek, ktorý je extrovertný. Keď vidíš, že ten človek sa dokáže pohybovať v spoločnosti bez problémov a že je "videný" spoločnosťou, ľuďmi okolo seba.
Keď si človek, ktorý je neistý sám sebou, tak ti môže veľmi imponovať človek, ktorý je veľmi istý sám sebou, ktorý je veľmi sebavedomý. Pretože toto sú vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré ty nemáš a ktoré by si chcela mať.
Tu si však treba uvedomiť, že pokiaľ sa postaví vzťah na základe takýchto vašich charakterových odlišností, tak to nemusí dlhodobo fungovať. Chvíľu môžeš mať pocit, že sa cítiš bezpečnejšie, istejšie s takýmto človekom, možno si sebavedomejšia.
Ale potom sa opäť dostávaš do tých svojich koľají a zrazu zisťuješ, že napriek tomu, že sa ti páči extrovertný človek, nepáči sa ti ako introvertovi byť stále niekde v spoločnosti, pretože ty potrebuješ mať svoj pokoj, svoje domáce prostredie.
Na druhej strane partner, ktorý je extrovertný, to nevie pochopiť a považuje ťa za nudnú, pretože nechceš tráviť veľa času v spoločnosti, ale neustále sa uzatváraš v tom domácom prostredí.
Ďalší problém môže vzniknúť, keď si neistý človek a zrazu máš pri sebe človeka, ktorý je skutočne istý, sebavedomý. Zrazu potrebuješ tohto človeka mať pod kontrolou, aj keď si to neuvedomuješ. Chceš, aby ti hovoril o tom, kde bol, čo robil. Chceš, aby ti popisoval svoj deň, a berieš to tak, že je to preto, lebo máš o neho záujem.
V skutočnosti však potrebuješ s týmto človekom zdieľať príliš veľa a on presne túto dávku zdieľania nepotrebuje.
Takisto sa ti môže stať, že ak si neistý človek, tak sa stávaš pri ňom ešte viac neistá, pretože vidíš, že tento človek potrebuje určitú autonómiu, väčší priestor bez teba. A to ti vadí, to ťa zneisťuje, pretože máš pocit, že tento človek ti uniká, že tento človek nemá potrebu byť s tebou v takej miere, ako máš ty.
Tu vzniká aj ďalší problém, pretože človek, ktorý potrebuje veľa autonómie, sa cíti, že je "dusený" tým človekom, ktorý je neistý a ktorý potrebuje viacej pozornosti, viacej spoločne tráveného času.
Takže na základe tohto vidíš, že dlhodobo toto nefunguje dobre. Práve preto je potrebné sa zamerať hlavne na to, aby ste boli kompatibilní.
Kompatibilita neznamená, že si máš vyberať svoj klon, že si máš vyberať človeka, ktorý je úplne ako ty, pretože toto by skutočne spôsobovalo, že sa budete navzájom nudiť, pretože práve rozdiely nás priťahujú na tom druhom človeku.
Tá kompatibilita musí byť v tom, aké máte hodnoty, predstavy alebo vízie ďalšieho života, aké máte ciele, akým spôsobom chcete žiť a aké sú vaše presvedčenia, pretože v tomto prípade si treba uvedomiť, že pokiaľ nemáte rovnaké vízie života, nemáte rovnaké hodnoty, pokiaľ nie ste v súlade s tým, čomu veríte, tak je veľmi ťažko ísť spoločnou cestou.
Ako partneri máte byť "tím" ľudí, ktorý ide jednou cestou, jedným smerom. Ak však každý z vás chce niečo iné, ak každý má úplne rozdielne názory na tie isté veci, tak v takomto prípade veľmi ťažko pôjdete jednou cestou, pretože tam bude vznikať veľké množstvo konfliktov, veľké množstvo nepochopenia, pretože každý z vás chce niečo úplne iné od života.
Práve preto je potrebné pozerať na to, či ste kompatibilní v tých zásadných hodnotách, v tej vízii spoločného života, v plánoch, ktoré máte, a vo vašich presvedčeniach.
Nehovoríš priamo a otvorene o tom, čo chceš a čo potrebuješ vo vzťahu a od partnera
Často sa nám vo vzťahoch stáva, že máme strach priamo povedať, čo by sme chceli a čo potrebujeme. Bojíme sa napríklad otvoriť tému, že náš vzťah upadá do určitej rutiny a chceli by sme, aby sme opäť vrátili iskru do vzťahu.
Chceli by sme napríklad, aby sme začali znovu randiť. Možno to znie divne, že keď sme už vo vzťahu, že máme začať znovu randiť. Ale je veľmi príjemné opäť vniesť do vzťahu niečo nové, niečo, čo tam bolo na začiatku.
Opäť sa stretávať, opäť si nájsť čas na seba a na rozhovor niekde vonku, niekde mimo domáceho prostredia. Pozerať sa na seba opäť inými očami.
Veľmi často sa bojíme hovoriť aj o tom, že potrebujeme viac priestoru bez partnera. Nie je na tom nič zlé, ale napriek sa bojíme, ako bude reagovať partner, keď mu napríklad povieš, že potrebuješ byť viac so svojimi kamarátkami alebo s ľuďmi, s ktorými zdieľaš spoločné záujmy.
Je to obzvlášť ťažké, keď máš pri sebe partnera, ktorý chce s tebou robiť všetko a ktorý ťa chce mať viac pre seba.
Takisto sa ti môže stať, že potrebuješ viacej pozornosti svojho partnera, ale bojíš sa o to požiadať, pretože nechceš pôsobiť, že ho chceš dusiť, tlačiť naňho alebo ho obmedzovať. Samozrejme, tu je veľmi dôležité, akou formou podávaš túto svoju požiadavku, akou formou hovoríš o tom, čo potrebuješ a čo chceš od partnera.
V prípade, že nehovoríš priamo o tom, čo chceš a potrebuješ, vedie to k tomu, že tvoje potreby alebo to, čo by si chcela vo vzťahu, je veľmi ťažko napĺňané zo strany partnera, a to z toho dôvodu, že on vôbec nemusí vedieť, nemusí tušiť, čo ty chceš, čo ty potrebuješ.
Keď ty o tom nehovoríš, tak sa postaviš do pozície čakateľky, ktorá myslí, že raz sa to možno zlepší, lebo partner si to uvedomí a začne tie veci robiť.
Ale nikto nevie čítať tvoje myšlienky, nikto nevidí do teba. Práve preto je potrebné postaviť sa za seba a priamo otvorene komunikovať, pretože vzťah má byť založený na priamej otvorenej komunikácii.
Nedokážeš povedať vo vzťahu nie
Toto sa tiež vo vzťahoch veľmi často stáva, že namiesto toho, aby sme povedali, keď sa nám niečo nepozdáva, keď napríklad niečo nechceme alebo keď niečo nechceme tolerovať, tak radšej zostaneme ticho.
Radšej si povieme:
"Nebudem to otvárať, nebudem radšej nič hovoriť, pretože chcem, aby bol vo vzťahu pokoj."
"Veď to nie je pre mňa také dôležité. Veď ja v tomto prípade môžem ustúpiť, ja v tomto prípade urobím kompromis."
Kompromisy vo vzťahu sú dôležité, pretože nikdy nebudeme v súlade na 100 %, nech je to akýkoľvek dobrý vzťah, nech sme akokoľvek kompatibilní. Ale na druhej strane je veľmi dôležité vedieť, ako robiť kompromisy.
Pretože kompromisy sú vždy o tom, že sa niečoho vzdávam. Niečoho, čo je pre mňa možno dôležité, ale zároveň by sa mala vzdávať niečoho aj tá druhá strana, aby sme našli spoločné riešenie, ktoré akceptujú obidve strany.
Pokiaľ však ty neustále robíš kompromisy, neustále ustupuješ len preto, aby si zachovala pokoj vo vašom vzťahu, alebo dokonca robíš kompromisy vo veciach, ktoré sú pre teba zásadné, ktoré sú pre teba mimoriadne dôležité, aby si sa cítila dobre vo vzťahu, aby si sa cítila šťastne a naplnene vo vzťahu, alebo, čo je najhoršie, keď robíš kompromisy tam, kde je to pre teba úplne netolerovateľné (cez čiaru), toto už nie je ten správny spôsob robenia kompromisov.
Toto je jednoznačne spôsob, ktorým ukazuješ, že sa nevieš postaviť za seba, že nevieš komunikovať o svojich hodnotách a o tom, čo je pre teba zásadné.
Takéto správanie vedie k tomu, že sa váš vzťah stáva jednostranným a prestáva byť zdravý, pretože sa v ňom nerešpektujú požiadavky a potreby obidvoch strán.
Toto boli štyri spôsoby správania, ktorými si nevedomky sabotujeme šancu byť vo vzťahu, po akom túžime.
Vedie to k tomu, že vo vzťahu narastá nespokojnosť, čo postupne môže vyústiť do jeho rozpadu. Pokiaľ ten vzťah bude trvať, nie je zdravý, pretože tento vzťah nie je založený na tom, aby sa v ňom skutočne cítili dobre obaja partneri.
PREČÍTAJ SI AJ:
© Dana
Photo by Soroush Karimi on Unsplash