Bolesť pri rozchode je brutálna. Existuje však oveľa väčšia bolesť. Keď je tvoj partner síce fyzicky prítomný vo vzťahu, no v skutočnosti tento vzťah už opustil. Vidíš to na jeho správaní, ktorým ti jasne ukazuje, že po tebe už netúži, že stratil o teba záujem, že ty a váš vzťah v rebríčku jeho priorít padol poriadne hlboko. Cítiť nezáujem, chlad a ľahostajnosť človeka, ktorého stále miluješ, zraňuje oveľa viac ako rochod.
Vo videu sa dozvieš, ako spoznať signály, že partner "potichu" odchádza, prečo to robí a čo môžeš v tejto situácii urobiť.
(Ak radšej čítaš, pod videom nájdeš celý jeho prepis.)
PREPIS VIDEA
Dnes by som sa chcela venovať téme, ktorá znie dosť tajomne: "tiché odchádzanie" alebo "tiché opúšťanie" vzťahu.
Možno sa pýtate: Čo to vlastne znamená? O čom to chcem hovoriť?
V podstate veľa ľudí niečo podobného vo svojich vzťahoch prežilo alebo prežíva. Je to veľmi nepríjemná bolestivá situácia na strane toho človeka, ktorý prežíva niečo také zo strany svojho partnera.
Nemienim tu však hádzať vinu na toho druhého človeka, lebo cieľom videa je uvedomiť si, čo sa môže v našich vzťahoch diať a prečo je dobré veľmi rýchlo začať reagovať, veľmi rýchlo začať komunikovať a ísť do tých nepríjemných rozhovorov, ktoré nikto z nás nemá rád.
Tiché odchádzanie zo vzťahu/tiché opúšťanie vzťahu
Je situácia, keď náš partner je fyzicky s nami vo vzťahu, ale v skutočnosti to tak necítime.
Cítime, že ten človek tam nie je. V tom vzťahu je veľmi veľa chladu a my zrazu vidíme, že sa niečo radikálne zmenilo.
V takejto situácii ten človek, ktorý takýmto spôsobom postupne odchádza z daného vzťahu, to robí veľmi pomaly. Práve preto hovoríme, že je to také tiché odchádzanie, pretože veľmi často si to ani neuvedomíme a nevšimneme a zbadáme sa až potom, keď už je dosť neskoro.
Je to teda taká situácia, ktorá sa deje postupne, ale myslím, že v našich vzťahoch sa veci dejú postupne. Nikdy to nie je z večera do rána, že by sa niečo radikálne zmenilo.
My si to veľmi často buď nevšímame, alebo zámerne zatvárame oči, zámerne sa presviedčame, že to nie je až také zlé, že si možno všetko namýšľame, a hlavne nechceme komunikovať, alebo aj keď si myslíme, že komunikujeme, tak to robíme štýlom, ktorým toho druhého človeka ešte viacej uzatvárame.
Prečo človek "ticho opúšťa" vzťah
V súvislosti s "tichým opúšťaním" vzťahu sa prirodzene zamýšľame nad tým, prečo človek, ktorý vo vzťahu prestane normálne fungovať, radšej nepovie priamo, že chce zo vzťahu odísť.
Nechce priamo ísť do nepríjemného rozhovoru
Toto vyplýva práve z toho, že ľudia nemajú radi priame nepríjemné rozhovory, pretože na jednej strane si každý z nás uvedomí, že ním zraníme toho druhého človeka.
Neuvedomujeme si, že ho jednoznačne zraníme oveľa viac práve tým, že nevyložíme karty na stôl. Niekedy však máme pocit, že akési zahmlievanie je pre nás lepšie a možno tá druhá strana to pochopí.
Nechce zobrať zodpovednosť za rozchod
Niekto dokonca čaká, že keď môj partner/partnerka uvidí, že som sa z toho vzťahu stiahol/la, prestane ho/ju to baviť a ukončí to. Tým pádom rozchod nebude na mne.
Testuje stratégiu, ako odísť zo vzťahu
Dôvodom môže byť to, že ten človek testuje, čo bude znamenať odchod zo vzťahu a tiché odchádzanie je len akousi stratégiou.
Problémy partnera nesúvisiace priamo so vzťahom
Niekedy môžu byť dôvodom zmeny správania partnera aj úplne iné problémy, napr. zdravotné (fyzické, psychické), ale on sa nechce otvoriť, nechce o tom hovoriť.
Niekedy sa pod problémy podpíše aj nadmerný stres, ktorý veľmi negatívne ovplyvňuje naše vzťahy. Ľudia však majú problém vo vzťahu prejaviť svoju zraniteľnosť, ukázať partnerovi, že nie vždy musia byť ako tí hrdinovia, ale že sú zraniteľní ľudia.
Práve to nám veľmi často bráni v tom, aby sme našli spoločnú reč, spoločnú cestu a spoločné riešenie.
Hlavné znaky, že sa vo vzťahu deje niečo vážne
Nedostatok komunikácie
Vidíme to práve pri porovnaní, ako sme s partnerom komunikovali predtým a teraz. Na základe porovnania vidíme, že sa naša komunikácia mení.
Mení sa v tom zmysle, že keď chceme niečo naplánovať, tak sa partner do toho nechce nejako zapájať. Už nevidíme na jeho strane, že má záujem, aby tiež prispel k tomu, aby povedal nejaké svoje názory. On sa už nechce podielať na žiadnych plánoch do budúcnosti, či je to plán o tom, kde strávime dovolenku, alebo plán, čo si kúpime, kam pôjdeme a podobné veci už prakticky nechce riešiť.
Takisto sa nám môže stať, že tento človek už nechce ani len spomínať na nejaké pekné veci, ktoré sme spolu prežili. V našich vzťahoch si veľmi často spomenieme na niečo, čo sme zažili, smejeme sa na tom a je to veľmi príjemné, ale zrazu ten človek ako keby chcel vymazať to, čo bolo.
Tento človek už nechce poznať tvoj názor. Možno predtým ste sa rozprávali o mnohých veciach a on vždy chcel vedieť, že aký je tvoj názor na danú konkrétnu vec. Ale teraz nemá záujem, nechce počúvať a prakticky to vidíš aj v tom, že keď mu ty niečo hovoríš, tak vidíš, že je duchom neprítomný, že ťa nepočúva.
Toto všetko na nás spôsobí tak, že my vidíme, že tá komunikácia sa niekde zadrhla. Možno nikdy nebola nejaká úplne excelentná, pretože sme ľudia a veci nikdy nebudú 100 %, ale tu vidíme veľkú zmenu.
Pokiaľ tá naša komunikácia nebude fungovať normálne, tak tým pádom sa navzájom odcudzujeme jeden druhému, nezdieľame svoje životy, oslabujeme emocionálne spojenie a stávame sa cudzincami možno pod jednou strechou, možno nie pod jednou strechou.
To tiché odchádzanie je založené práve na tomto, že ten človek, ktorý sa takýmto spôsobom vytráca zo vzťahu, veľmi pomaly, ale intenzívne oslabuje naše spojenie, ktoré tam doteraz fungovalo.
Časté hádky pre maličkosti
Ďalšia vec, ktorá je veľmi markantná v takomto vzťahu, je to, že ten človek veľmi často sa zadrapí do maličkostí a vyvoláva konflikt, vyvolá hádku, čo predtým nerobil.
V každom vzťahu sú aj hádky, aj konflikty, ale v tomto prípade vidíme, že je to iné.
Vidíme, že ten človek sa dokáže chytiť hocičoho a vznikne z toho konflikt.
Vytrácajú sa prejavy náklonnosti
Veľmi dôležitá zmena je v tom, že tento človek nám už neprejavuje svoju nákonnosť a to sa prejavuje na fyzickej, ako aj na emocionálnej úrovni.
Jednak je viac odmeraný a stiahne sa, ale zároveň už vidíme, že nemá záujem o fyzický kontakt, o fyzickú intimitu. Postupne sa vytrácajú alebo sa úplne vytratia bozky, objatia a všetko to, čo je veľmi potrebné v partnerskom vzťahu.
Človek, ktorý toto prežíva, sa naozaj cíti, ako keby bol nejako nakazený, keďže partner sa ho doslova štíti, čo je neskutočne nepríjemný a zlý pocit.
Toto je jednoznačne znak, že sa vo vzťahu deje niečo zlé. Pretože partnerské vzťahy sú založené na tom, že je tam intimita a tí ľudia navzájom jeden po druhom túžia.
Partner sa ti vyhýba
Ďalší signál je, že tento človek sa ti začne vyhýbať. Vyhýbať v tom zmysle, že keď má s tebou tráviť čas, radšej ho trávi niekde inde. Možno si nájde rôzne iné záujmy, iné koníčky.
V tomto prípade nemyslím na to, aby sme sa pozerali podozrievavo, ak má partner zrazu iné záujmy, pretože všetci sa meníme a všetci prichádzame s novými vecami, vypúšťame zo života staršie veci, to je v pohode.
Ale keď vidíš, že už ťa neberie ako súčasť svojho života a nezačlenuje ťa do svojho života, pretože je to markantný rozdiel, keď vidíš, že doteraz mal záujem a chcel s tebou tráviť čas, chcel s tebou niekam ísť a chcel s tebou byť aj v kruhu svojich priateľov, ale zrazu ti povie, že niekam ide, ale teba neberie, s tebou vôbec nepočíta.
Prestáva investovať do vzťahu
Veľmi dôležitý signál je aj ten, že prestáva investovať alebo robiť niečo pre vzťah, prestáva sa usilovať, ako to robil predtým.
Aj keď vidí nejaký problém, predtým ho možno chcel riešiť, ale teraz to necháva tak, aby sa to nejako samo usporiadalo, urovnalo.
Už nemá záujem robiť nič viac, už nevkladá do vzťahu svoju energiu a ty vidíš, že tento človek už váš vzťah a teba nemá na tom mieste, ako to bolo kedysi.
Čo môžeme robiť v takejto situácii
Je to veľmi ťažké, lebo my nevieme meniť toho druhého človeka, nevieme ani prísť na to, čo sa deje, bez toho, aby on o tom priamo nehovoril.
Jednoznačne odporúčam "rozprávať sa". Ja viem, že nie každý človek sa chce rozprávať, čo je potom veľký problém.
Ako komunikovať
Pokiaľ však chceme otvárať tie rozhovory, tu by som podotkala jednu dôležitú vec.
Keď sme v takom emocionálnom rozpoložení, že cítime možno ľútosť, možno hnev, možno neistotu, pretože v tomto prípade sa cítime neisto a hlavne sa cítime ohrozene, pretože je ohrozený náš vzťah, pretože strácame niekoho, na kom nám záleží, a toto všetko, keď sa mieša dokopy, tak jednoznačne je to taká situácia, že tieto všetky emócie môžeme priniesť aj do toho rozhovoru.
Toto, samozrejme, nie je dobré, pretože takýto rozhovor má byť nastavený a založený na tom, že musíme vytvárať bezpečnú pôdu pre nášho partnera.
To bezpečie znamená to, aby on vedel, že ja ťa nejdem ani kritizovať, nechcem ťa ani obviňovať. Ale cieľom tohto rozhovoru je to, že ja chcem pochopiť.
Chcem pochopiť, čo sa vlastne deje. Pretože vidím, že sa niečo deje, záleží mi na tebe a chcem to preto vedieť.
A už čo z toho vyplynie, uvidíme.
Preto je potrebné, aby sme v prípade, keď on začne hovoriť, neskĺzli na tú úroveň, že on trebárs povie, že nie je spokojný s nejakými vecami vo vzťahu, nie sú niektoré potreby naplnené, a my v tom momente sa ideme brániť.
"Ale veď ja toto robím a ty robíš len toto.....", pretože toto už zase nie je komunikácia, akú potrebujeme.
Pretože cieľom komunikácie je pochopiť. Preto treba len dôsledne a dôkladne počúvať a klásť dobré otázky.
Otázky, aby ti partner vysvetlil, prečo sa takto cíti, čo chce, čo si možno nerobila tak, ako by si on predstavoval, kde je ten problém...
Podstatou je zistiť, prečo vznikla táto situácia, kde vznikli tieto problémy a v čom sú tieto problémy.
Ďalší krok je položiť si otázku: Chceme obaja dať tomuto vzťahu skutočne tú šancu, že ho opäť vrátime na tú kolaj, z ktorej sa vykoľajil?
Pretože ak to OBAJA chceme, tak, samozrejme, vždy je tam tá možnosť. Buď to budeme robiť my spolu, pretože už vieme, kde je ten problém, a skúsime veci robiť ináč. Alebo ak vieme, že to my dvaja nezvládneme, tak nie je hanba požiadať o odbornú pomoc.
Ja viem, že ľudia často nechcú toto počuť a boja sa toho, alebo možno majú pocit vlastného zlyhania, alebo že sa im niekto chce hrabať v ich životoch, ktoré si chcú sami nejako zvládnuť a ovládnuť.
Niekedy je však človek v situácii, keď je dobrý ten pohľad z inej strany, keď naňho pozerá niekto zvonka. Keď nie sme len uzavretí v tých svojich vlastných hlavách, pretože v tých svojich myšlienkach už veľmi často, ako sa hovorí, že pre oči nevidíme nos a podobne, takže práve preto je potrebné možno rozmýšľať aj touto formou.
Keď partner nechce komunikovať
Môže sa však stať aj to, že ten partner absolútne nechce reagovať a nechce sa rozprávať. V takomto prípade je veľmi ťažké zistiť, kde je ten problém, čo sa vlastne deje.
Jednoznačne však treba otvárať debatu, či on naozaj chce ešte fungovať v takomto vzťahu, či nie je naozaj lepší rozchod, alebo či naozaj chce niečo spraviť, aby ste to dokázali zvrátiť.
Pretože na "tichom opúšťaní" vzťahu je zaujímavé ešte aj to, že nie vždy musí byť ten následný krok rozchod. Môže sa stať, že ten človek, ktorý sa takto správa, vôbec nemá záujem vzťah ukončiť. Možno vôbec nechce odísť, čo môže byť spôsobené aj tým dôvodom, že ten rozchod by ho veľa stál.
Toto sa týka hlavne manželstva, keď tí ľudia už nadobudli nejaký spoločný majetok a museli by ho deliť. Niekedy práve z týchto dôvodov zostávajú v takomto vzťahu. Samozrejme, každá situácia je úplne iná.
Podstatné pre teba je vedieť, že v tomto prípade sa ty sama musíš rozhodovať:
Čo v takejto situácii urobím, keď vidím, že tie veci vo vzťahu sa nezlepšujú, keď partner nemá záujem nič pre to robiť, aby to zmenil.
Budem schopná fungovať v takomto vzťahu, aj keď bude naďalej takýto?
Pretože je veľmi ťažké fungovať vo vzťahu, kde vidíš, že ten druhý človek už o teba záujem nemá, že ho už vôbec nepriťahuješ, že už spolu fungujete len ako nejakí spolubývajúci, ale ty tie city voči nemu stále máš.
Je neskutočne ťažké vidieť tohto človeka každý deň a stretávať sa s ním a možno aj chcieť niečo viac, ale vidieť, že to viac už nevieš od neho dostať.
Takže otázka, ktorú si musíš zodpovedať, je, či toto zvládneš.
Ďalšia možnosť je rozhodnúť sa pre radikálne riešenie aj v prípade, že on by všetko nechával tak a zostával by fyzicky vo vzťahu, no v pozícii človeka, ktorý už vo vzťahu nie je.
Otázka, ktorú si môžeš položiť je: Rozhodnem sa ukončiť tento vzťah?
Bude to ťažké, ale v tom našom živote je to tak, že niekedy tá krátka bolesť na začiatku je lepšia, aby potom prišla úľava. My ľudia však väčšinou volíme mať tú úľavu a cítiť sa možno troška lepšie na začiatku za cenu, že potom nás čaká tá veľká bolesť, takže toto treba vždy zvažovať.
Je to jednoznačne mimoriadne náročná situácia pre toho človeka, ktorý toto prežíva, pretože v takomto vzťahu je veľká neistota a v každom zdravom vzťahu je nevyhnutné bezpečie. Aby sme cítili, že sa môžeme voľne prejaviť, že vzťah je pre nás útočisko, kde je človek, ktorý stojí pri nás.
Ale akonále vidíme, že je tam neistota a my nevieme, čo sa deje, tak je to veľmi zlé, pretože keď cítime neistotu a nevieme, ako sa k nej máme postaviť, tak máme pocit, že nemáme moc nad ničím a nevieme nič robiť.
Preto treba otvárať nepríjemné rozhovory a potom ísť do svojho vnútra a pozerať sa na situáciu tak, že mám tu tieto možnosti a ktorú z nich si vyberiem. Ani jedna nebude ľahká, ale pre teba je dôležité zvážiť, ktorá ti skutočne v tom ďalšom období zabezpečí menej bolesti a väčšiu úľavu.
PREČÍTAJ SI AJ:
© Dana
Autor fotky: Andrea Piacquadio